O nádeji

Náš obraz sveta je v súlade s realitou len vtedy, keď aj nepravdepodobné má v ňom svoje miesto.
C. Jung

Túto múdrosť vám ponúkam, spolu s Jungom, od ktorého som si ju vypožičala, aby sme mali reálny základ pre neochvejnú nádej, že to, čo sa nám nepodarilo tento rok, podarí sa isto iste v ten nasledujúci. Končíme rok a tie nasledujúce budú už aj numericky také zvláštne: 1999, 2000.
Pomaly je načase si uvedomiť, že sa nám dostalo daru prežívať koniec storočia. Je s tým spojená odjakživa značná mystika, stále sa čaká koniec sveta, alebo aspoň nejakej epochy, doby. Zmena paradigmy. V tomto storočí sa s nádejou hovorí o zmene smerom k duchovnému rozvoju ľudstva. Vedecko-technická revolúcia, industriálna, či ako sa modernej dobe hovorí, priniesla okrem tých spomínaných rozvojov toľko nepredvídaných, negatívnych sprievodných javov, že akosi presne nevieme, či a čo je vlastne prínosom pre život človeka a či a čo mu vlastne ublížilo.
V dobe, ktorá si hovorí postmoderna má každý právo na svoju cestu k rozvoju, či stagnácii, svoju predstavu krásy, dobra a pokroku. Pravda, jedným dychom sa aj hovorí, že u nás akosi postmoderna ani príliš nie je, lebo, no kto už len má u nás čas, chuť a guráž na nejaké vlastné cesty.
Keď sme sa s kolegyňami a kolegami rozprávali v poslednej dobe len tak o živote a o práci, s prekvapením sme konštatovali, že akoby sa vytrácali samozrejmé veci. Akoby ľudia, ktorí roky pracujú, naraz zabudli základné veci a v prípade, že sú vedúci, akoby ani v živote nepočuli na čo je taký vedúci vlastne dobrý. A než sa prestaneme čudovať, hovoria nám kolegovia toť zo zdravotníctva, že je to veru kríza spoločnosti, demonštrovaná krízou človeka. Akoby si inak mohol lekár, primár, či prednosta pýtať pokyny, čo to prvá pomoc, krízový stav, ako by mohol nevedieť, že nesie zodpovednosť za svoje konanie, aj keď to bol príkaz, či, keď sa to "tak robilo."
Vždy sme boli hrdí na to, že poradenstvo nemohlo byť direktívne, manipulujúce a že máme tú výsadu byť pomáhajúcim povolaním.
Učíme druhých, že keď chceme zlepšiť svet, treba začať od seba.
Máme výsadu nahliadnuť hlbšie do ľudských skutkov, motívov, sŕdc i duší.
Nuž, hádam len ešte raz, najskôr do vlastných, lebo v nich sa skrýva nádej nášho života.
Až potom môže prísť zázrak, nepredstaviteľné a úžasné, keď sme schopní niečo také prijať, zaznamenať, spozorovať. S pripravenou pôdou bude iste nasledujúci rok úrodný na dobré plody. Myslím, že nádej pre našu komunitu ukazuje jasne na duchovný rozvoj, nech by si hovoril Nostradamus čo chcel.
A Vianoce sú tie sviatky, kedy nádej dostáva priestor, dokonca i prostriedky k artikulácii. Želám každému jednému z nás, aby sa nám podarilo nájsť kontakt so svojou najhlbšou túžbou a s nádejou sme sa za ňou vybrali. S nádejou na naplnenie.
Alebo aspoň na peknú cestu.
Nuž dobrý vietor, odvahu, vytrvalosť a veľa šťastia priatelia.

Šťastné Vianoce a úspešný Nový rok
Vám s nádejou želá Vaša oddaná Kusá J.

* * *

Už nikdy nebudeme takí živí ako teraz.
D.Hevier