Ako viem, že to mám ?
Kroky ku diagnóze

Hranica medzi, kde končí "normálne" a kde, začína ADD je v skutočnosti stanovená umelo. A predsa, ako poznamenal Edmund Burke, pri rozoznávaní noci od dňa, "a keby nebola medzi nimi presná hranica, nikto by nepopieral, že je tam rozdiel."
Existuje logická zostava krokov k diagnóze ADD. Kľúčom je anamnéza, vybavenie si vlastného života, potvrdenie a zdôraznenie /hlavne u diagnózy ADD u dieťaťa/ pozorovaním blízkych: rodičov, partnera, učiteľa, súrodenca, priateľa. Neexistuje definitívny test pre ADD, krvný test, EEG, CT, PET i Rtg., žiadne patognomické, neurologické nálezy alebo výsledky psychologického testu.
Je dôležité zdôrazniť tento bod: diagnóza ADD je založená hlavne, a predovšetkým na anamnéze a životnej histórii jednotlivca. Najdôležitejším krokom k určeniu ADD je sadnúť si a hovoriť s niekým, kto je odborníkom. Najdôležitejším testom je odobranie diagnózy. Je to staromódna medicína, žiadna vysoká technológia. Je tu doktor hovoriaci s pacientom, pýtajúci sa otázky, počúvajúci odpovede, vyvádzajúci závery, ktoré sú založené na dobrom poznaní pacienta. V súčasnosti často nerešpektujeme či nedôverujeme ničomu v medicíne, čo nie je založené na modernej technológii.Diagnóza ADD však závisí úplne na najjednoduchšom zo všetkých medicínskych postupov: odobranie anamnézy. Je to najmocnejší /a,ironicky,najlacnejší/ prostriedok, ktorý máme na uzatvorenie diagnózy. Váš doktor by mu mal dôverovať a používať ho pred objednaním komplexných, drahých a niekedy nepotrebných testov.
Logické kroky k diagnóze nasledujú takto:

1.Hľadáš pomoc

Niečo sa stane, čo ťa vedie k vyhľadaniu pomoci. U detí je to väčšinou zaostávanie v škole alebo násilné chovanie. U dospelých neschopnosť "pozbierať sa", chronická dezorganizovanosť alebo prokrastinacia, profesionálne zaostávanie, problémy vytrvania vo vzťahu, chronický strach či depresia, užívanie návykových látok, gambling alebo chronická nepozornosť sú hlavné príčiny vyhľadávania pomoci. Väčšina dospelých, čo má ADD netušia, že ho majú. Len cítia, že im niečo chýba. Mnohí sú liečení pre iné príznaky,iným ADD zostáva neodhalené.

2. Premietni si svoju životnú históriu

Prvý krok v diagnostickom procese je nájsť si doktora, ktorý sa vyzná v problematike ADD, sadnúť si s ním, či s ňou a prejsť celý svoj život. Ak po vypočutí vašej životnej histórie rozhodne váš doktor, že 1. Máte symptómy ADD, 2. Máte ich od detstva, 3. Máte symptómy oveľa vyššieho stupňa ako rovesníci vášho mentálneho veku a 4. Nie je žiadna iná diagnóza, ktorá môže vysvetliť vaše symptómy, tak môže byť stanovená predbežná diagnóza ADD.
Čo sa týka vašej životnej histórie, mali by ste si pamätať pár vecí. Ľudia s ADD sú notoricky zlí seba-pozorovatelia. Anamnéza bude oveľa zodpovednejšia, ak je pri jej odoberaní prítomná ďalšia osoba na upresnenie, rozšírenie alebo poskytnutie iného uhlu pohľadu k tomu, čo vy uvádzate. V prípade detí anamnéza sa má odoberať od dieťaťa, rodičov a od učiteľov vo forme písomnej alebo telefonickej správy. U dospelých by mala byť anamnéza odobratá od príslušnej osoby, od jej partnera, priateľa či príbuzného a veľmi prospešným doplnkom sú dokumenty zo strednej či vysokej školy, ktorú navštevovala vyšetrovaná osoba. Pri premietaní si svojej histórie, bude váš lekár potrebovať vedieť nasledujúcich 1O oblastí. Vaša prvá návšteva bude efektívnejšia, ak si ich môžete prejsť dopredu:

a. Rodinná anamnéza. Vyskytol sa ADD alebo hyperaktivita u vašich rodičov, starých rodičov, či širšej rodiny / je to nepravdepodobné, pretože táto diagnóza nebola častá ešte pred jednou generáciou, ale ak bola, bola veľmi výrazná?/ Vyskytla sa niektorá z príbuzných porúch, ako depresia, manicko-depresívna choroba, alkoholizmus či zneužívanie iných látok, asociálne chovanie, dyslexia či iné poruchy učenia sa. Ak
ste adoptovaný, to samo o sebe je dôležitý nález, pretože ADD je oveľa vyšší u adoptovaných ako u ostatnej populácie.

b. Tehotenstvo a pôrod. Boli prítomné rizikové faktory, ako napríklad užívanie drog počas tehotenstva /vrátane cigariet a nadmerné užívanie alkoholu/, nedostatočná zdravotnícka starostlivosť počas tehotenstva, akýkoľvek úraz alebo nedostatok kyslíka počas pôrodu, nejaká choroba alebo hneď po?

c. Medické a fyzické faktory. Váš doktor odoberie štandardnú zdravotnícku anamnézu, zistí prekonanie choroby, operácie a úrazy. Tiež sa bude pýtať na momentálne užívanie liekov, rovnako aj na užívanie alkoholu, tabaku, kokaínu, marihuany a drog.
Sexuálna anamnéza by tiež mala byť zahrnutá. Ľudia s ADD majú množstvo rôznych sexuálnych problémov, najčastejšie Hyppo - alebo hypersexualitu.
Váš lekár sa bude pýtať na rôzne fyzické faktory často spojené s ADD vrátane ľavorukosti alebo obojrukosti, častých ušných infekcií v detstve, infekcií horného dýchacieho traktu a ďalších detských infekcií, alergií, porúch spánku, hlavne veľkých problémov zaspať, častého zobúdzania sa v noci, problematického zobúdzania sa ráno, unavenosti, chabej koordinácie ruka-oka, nočného pomočovania sa v detstve, častých somatických ponôs v detstve.

d. Premietnite si tzv. "vývojovú anamnézu". V akom veku ste sa naučili chodiť, hovoriť, čítať atď? Často existujú chybne vývojové vzory u ľudí s ADD. V niečom sú urýchlení a v niečom spomalení.

e. Školská anamnéza. Ako ste sa cítili v škole? Čo pre vás znamenala? To je kľúčovou otázkou vo vašej anamnéze. Mnohí ľudia s ADD poukážu na školu ako na prvé miesto, kde si uvedomili, že v niečom sú iní. Boli ste pomalí v učení sa čítať, písať? Mali ste problémy v zorganizovaní si povinností, v rýchlosti, impulzivite? Boli učiteľove poznámky typu


"Keby tak Janko vedel sedieť slušne a dávať pozor....", alebo "Janko by sa učil oveľa lepšie, keby sa ukľudnil...", alebo "Janko sa oveľa viac zaoberá kamarátmi ako učením..."? Bolo zaostávanie permanentné? Bol výkon nerovnomerný, zlyhávajúci?

f. Domáca anamnéza. Keď ide o menšie deti, lekár sa pýta na ich správanie v kľúčových momentoch dňa, ako keď sa ráno obliekajú, odchádzajú do školy, jedia večeru s rodinou, menia činnosť, ktorou sa zaoberali, ukladajú sa spať večer a vstávajú ráno. Pri diagnostikovaní adolescentov a dospelých budú otázky na tému vzhľad pracovného stolu dotyčnej osoby, neporiadok v dome alebo študovni, úroveň disorganizovanosti alebo nastupujúci chaos. Tiež môžu byť otázky na vlastníctvo vysoko stimulujúcich zariadení /napr.počítač, stereo, CD
prehrávač, fax, odkazovač, videoprehrávač, prístroje na cvičenie, televízor, domový telefón, satelitný prijímač, prenosný či autotelefón/ a na dĺžku času stráveného s rodinou v porovnaní s predchádzaním z projektu na projekt alebo spaním.

g. Vysoká škola a ďalšie vzdelávanie. Vybavujete si nejaké svoje nedostatky alebo obzvláštne potiaže? Nejaké formálne diagnostikované poruchy učenia?

h. Pracovná anamnéza. Zaznamenali ste vzor zaostávania, problémy s nadriadenými, časté zmeny zamestnania, problémy s dodržiavaním časových limitov a prokrastinaciu? Máte sklony byť problematickým zamestnancom? Ste obzvlášť inovačný alebo kreatívny? Ste pracovitý? Je hovorenie alebo robenie nesprávnych vecí opakujúci sa problém?

i. Interpersonálna anamnéza. Zažili ste niekedy potiaže zapojiť sa do konverzácie alebo v dlhotrvajúcom zväzku? Máte obzvlášť rád/a ľudí? Zažili ste niekedy nepochopenie interpersonálne, alebo že vaša nezúčastnenosť je považovaná za nerozhodnosť?

Formálne diagnostické kritériá pre ADD u detí, ako sú stanovené v štandardnom psychiatrickom manuáli. DSM-III-R /Diagnostický a štatistický manuál, tretie vydanie/. Vyššie spomenuté kritériá sa týkajú detí. Tieto kritériá boli štatisticky vyhodnotené - to znamená, boli testované v porovnaní s ďalšími kritériami a s rôznymi skupinami detí kvôli určeniu, ktoré faktory sú najsmerodatnejšie v diagnostike
ADD. Tieto kritériá sú zahrnuté v diagnostickom manuáli psychiatrie. Aj tak nemáme formálne, štatisticky vyhodnotené kritériá pre diagnózu ADD u dospelých. Iba nedávno bol tento syndróm rozpoznaný u dospelej populácie.

3. Zväz všetkých možností

Pri stanovení diagnózy váš doktor musí vylúčiť ďalšie podmienky, ktoré vyzerajú ako ADD, rovnako musí hľadať podmienky, čo sa môžu objaviť pri ADD. Často je diagnostikovanie ADD zťažené, pretože ADD je zmaskované určitými spoluexistujúcimi podmienkami ako zneužívanie látok, depresia, strach. Inokedy je diagnóza stanovená nesprávne, keď niektoré zdravotné podmienky ako hypertyroidismus spôsobujú symptómy.

Keďže nemusíte vedieť presný pôvod všetkých diagnóz na zozname, môže byť aspoň použitý ako pomôcka pri otázkach na svojho doktora. Väčšina z nich vyžaduje vyhodnotenie doktorom. Určité krvné testy môžu byť potrebné, ako napr. vyhodnotenie štítnej žľazy, alebo iné druhy diagnostických testov, napr. EEG.
Nie vždy sú potrebné. Váš doktor určí či sú, alebo nie. Aj keď plnohodnotná diskusia toho, čo lekári nazývajú diferenčná diagnostika
- kompletný zoznam možností, ktoré musia byť zohľadnené pre potvrdením diagnózy - by vyžadovala viac medicínskych vedomostí ako táto kniha predkladá, pár poznámok je nevyhnutných. Ako bolo poukázané v kapitole 6 na subtypoch ADD, porucha pozornosti sa často skrýva za inými diagnózami, ako napr. depresia, alkoholova, marihuanova a kokaínova závislosť, patologický gambling a ostatné, vyššie spomínané. Tieto diagnózy môžu maskovať prípad ADD alebo môžu byť veľmi ťažko odlišiteľné. Anamnéza detstva je veľmi nápomocná pri rozväzovaní tohto uzla.Bola v detstve evidencia ADD. Ak bola, tak súčasné symptómy, povedzme užívania omamných látok, môžu zakrývať ADD. Ťažšie na rozlíšenie sú podmienky, ktoré sa vyvinú z ADD, ako konár. To sú osobnostné štýly, ktoré si ľudia s ADD môžu vypestovať. Môžu vyzerať ako niečo, čo psychiatri nazývajú poruchy osobnosti. Napríklad, vezmime si pasívne-agresívnu osobnosť. To je osoba, ktorá nevie vyjadriť agresivitu priamo. Namiesto toho, ju vyjadruje pasívne, pomocou nečinnosti alebo neodpovedania. Namiesto, aby povedal nadriadenému, že s ním nesúhlasí, vynechá stretnutie s ním. Namiesto, aby povedal manželke, že sa na ňu hnevá, schová si hlavu za noviny. Namiesto súťaženia o prácu, ktorú chce získať, "zabudne" poslať prihlášku načas. Tradične chápeme pasívne-agresívny štýl v psychodynamických termínoch a snažíme sa pomôcť pacientovi odstrániť, pomocou psychoterapie, akékoľvek strachy môže mať z priameho vyjadrenia agresívnych pocitov. Akékoľvek zabúdanie, chodenie neskoro, obtiažnosti pri zapojení sa do konverzácie - to je o čom je celý ADD. Čo má nálepku "pasívne-agresívny" môže byť spôsobené ADD.
Podobne ADD môže byť príčinou chovania, ktoré vyzerá narcistické. Narcis /narcista?/, jednoducho povedané, má problémy vnímať druhých ľudí. Vyzerá byť zahľadený do seba, zaneprázdnený s jeho vlastným miestom vo svete a neschopný úprimnej empatie alebo lásky. Ak táto neschopnosť vnímať ostatných je zapríčinená zážitkom deprivácie v rannom živote, narcisizmus je pravdepodobná diagnóza a vhodná liečba je psychoterapia alebo psychoanalýza. Akokoľvek, ak neschopnosť vnímať je spôsobená ADD,psychoterapia a psychoanalýza nepomôžu. Ak takáto osoba dostane liečbu na ADD, "narcistické" symptómy sa stratia a postihnutý bude schopný zapojiť sa zmysluplne do spoločnosti.
Je nevyhnuté, aby tieto rozlíšenia boli urobené čo najskôr v živote človeka. Mnoho času je možné stratiť liečením nesprávnych podmienok, alebo neliečením tých správnych.

PhDr.E.Šefraníková

***

Pravá múdrosť je v šťastí okrasou, v nešťastí oporou.
Aristoteles