Richard Carlson: Netrápte sa pre maličkosti, lebo všetko sú maličkosti
Vydavateľstvo SOFA, Bratislava 1998, 222 s.

Americký psychológ Richard Carlson s vyše desaťročnou súkromnou praxou je autorom viacerých bestsellerov a obľúbeným prednášateľom. Recenzovaná kniha, ktorej hlavným poslaním je presvedčiť čitateľa o možnosti jednoduchým a účinným spôsobom zvládnuť kritické životné situácie a potlačiť stres, sa stala najpredávanejšou knihou roka 1997 v USA. Tajomstvo jej mimoriadneho úspechu nespočíva podľa môjho názoru v objavnosti témy/ knihy s podobnou problematikou vychádzjú u nás už takmer denne/, skôr v talente autora stručne a jasne sformulovať stovku /toľko je totiž kapitol/ užitočných rád, ako sa stať pokojnejším a láskavejším človekom.
Názov každej kapitoly /napríklad: "Zmierme sa s nedokonalosťou", "Dožičte si nudu", "Adoptujte si na diaľku dieťa", "Pestujte si kvet", "Začnite s jogou" atď., atď./, to je jedna zrozumiteľná a - čo je hlavné -dosiahnuteľná rada. Ich základom je presvedčenie, z ktorého vychádzala Matka Tereza: " Na tejto Zemi nemôžeme vykonať veľké veci. Môžeme len s veľkou láskou vykonávať drobné veci."
Predpokladám, že viacerých čitateľov /najmä tzv. workholikov/ osloví autorovo zistenie, že cieľom života nie je všetko stihnúť, ale tešiť sa z každého krôčika a prežiť ho v láske. "Uvedomte si, že keď zomriete, ostane po vás plno nevybavených záležitostí. Napokon ich za vás niekto vybaví." Pretože, ako dôvodí autor, veľmi málo pracovných povinností skutočne patrí do kategórie "súrne".
Autor nabáda žiť pre daný okamih, byť trpezlivým a vymaniť sa zo sebaľútosti, nepovažovať život za pohotovosť a svoj kritický postoj častejšie nahrádzať toleranciou a úctou. Stačí si niekedy pripomenúť, že život nemusí byť ako dvestodielny televízny seriál. Z hľadiska zachovania pokoja za najúčinnješiu metódu považuje nebrať negatívne myšlienky príliš vážne, prekážky a problémy prijímať ako prirodzenú súčasť života, ako príležitosť na skutočný osobnostný rast. Autor poukazuje aj na dôležitú funkciu intuície /"intuitívneho srdca", či vnútorného hlasu/, ktorá okrem iného pomáha určiť hranice našich možností.

Mám pochybnosť, či možno "dramaticky zmeniť svoj život po prečítaní týchto /teda Carlsonových - R.K./ výnimočných kníh", ako nám sľubuje slovenský vydavateľ, ale rozhodne nikomu neuškodí prečítať si zopár kapitol pred spaním a prestať sa trápiť pre maličkosti, nech na nás útočia odkiaľkoľvek.

PhDr. Raisa Kopsová

Helena Haškovcová:Není všechno zlato, co se třpytí aneb o pozitivním myšlení.
Mosty, č.37, 16.9.1998

Prof. Helena Haškovcová je vedúcou Katedry psychosociálnych vied a špeciálnej etiky na Husitskej teologicekj fakulte. Stredobodom jej záujmu sú už od začiatku 7O.rokov psychologické a etické problémy vážne a nevyliečiteľne chorých, umierania a smrti, pravdy na nemocničnom lôžku a problematika práva nemocných. Čitateľom Empatie sú isto známe aspoň niektoré jej knihy / najmä Rub života - líc smrti, Spoutaný život, Fenomén stáří/, resp. články alebo prednášky. Jej nedávny príspevok v Mostoch ma zaujal z dvoch dôvodov.Prvý sa týka merita veci. Autorka v ňom vyslovila celkom opodstatnené obavy v súvislosti s bezhlavým uplatňovaním pozitívneho myslenia. Druhým dôvodom bola moja návšteva niektorých podujatí na 8. Festivale ezoteriky, ktorý prebiehal v Bratislave v dňoch 19.-2O. septembra pod heslom Na ceste k harmónii. Medzinárodná účasť lektorov, bohatá prezentácia ezoterickej literatúry, audio a videoprodukcie, ako aj zvýšený záujem o rozličné sprievodné akcie svedčia okrem iného /a možno predovšetkým/ o tom, že ľudia dnes obzvlášť túžia po pozitívnom myslení i cítení, chcú byť zdraví, úspešní a šťastní. Ozrejmenie tohto fenoménu by si žiadalo osobitnú a dôkladnú analýzu.
Haškovcovej polemický príspevok v prvom rade koncízne informuje a súčasne varuje pred každým, kto ponúka /adekvátnejšie by bolo povedať "predáva"/ jednoduché, vždy účinné a pritom bezbolestné recepty na prekonanie starostí, ťažkostí a problémov. Autorka sa domnieva /a v tomto svojom presvedčení nie je osamotená/, že v prípade rozličných stratégií tzv. pozitívneho myslenia ide "o ďalší sud střelného prachu". Z dnes rozšírených techník /autogénny tréning, asertívne správanie, swing sex a lola princíp/ berie na mušku poslednú z uvedených techník spôsobu života, ktorej autorom je Švajčiar René Egli, zakladateľ Inštitútu pre impulzy úspechu /1987/ a vydavateľ časopisu Lole impulse. Vo svojom bestsellere, Lola princíp /1994/, Egli prezentuje pravidlá úspešného života, ktorých mottom je tvrdenie, že "každý človek môže každý cieľ uskutočniť v krátkom čase a bez učenia". Kľúč k úspechu je podľa neho v troch pojmoch: Loslassen /v preklade znamená prepustenie, ponechanie; z písmen tohto slova je odvodený názov základného princípu/, Akcia a reakcia a Láska. Egliho novú formu pozitívneho myslenia a jeho lola princíp podrobil fundovanej kritike Michael Marti v časopise Facts /48, November 1997/, na ktorého sa Haškovcová odvoláva. Informuje aj o knihe nemeckého psychológa Güntera Schleicha Pozitívne myslenie spôsobuje nemoc /1996/, v ktorej autor analyzoval pestré praktiky pozitívneho myslenia, no najmä prezentoval kazuistiky tých, ktorí napokon museli vyhľadať odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc. Je paradoxné, že Schleichova kniha sa takisto stala bestsellerom.
Svoj príspevok H.Haškovcová končí kategorickým varovným upozornením: "Uvěříme- li však technikám pozitivního myšlení, hrajeme si s ohněm!" Práve táto autorkina kategorickosť ma motivovala k takejto výzve: Osloviť našich odborníkov v pretraktovanej oblasti a požiadať ich, aby zaujali stanovisko k rozličným formám a technikám pozitívneho myslenia nielen v odbornej tlači, ale najmä na stránkach najčítanejších periodík. Pretože práve tam hľadá bežný čitateľ odpoveď na otázku "Byť či nebyť "in" v každej situácii?"

PhDr.Raisa Kopsová,CSc.

Arne Linka: Kapitoly z muzikoterapie.
Gloria, Rosice u Brna 1997, 161 s.

Doc.PhDr.Arne Linka,CSc. /1938/ pôsobí ako hudobný teoretik, skladateľ, koncertný klavírny improvizátor a propagátor muzikoterapie. Pedagogicky pôsobí na Janáčkovej akadémii muzických umení v Brne. Je autorom 1O objemných zväzkov z odboru hudobnej teórie vrátane prvej českej učebnice dodekafónie, asi 15O kompozičných opusov a okolo 6OO publikovaných textov. Je registrovaný v anglickej "Who´s Who in Music ." a v niektorých ďalších hudobných encyklopédiách.
Recenzovaná práca je prvou knižkou muzikoterapuetickou publikáciou svojho druhu v českej literatúre. Jej vzniku predchádzali viaceré autorove muzikoterapeutické texty rozličného stupňa a druhu odbornej náročnosti. Vo svojej najnovšej knihe sa Linka pokúsil o globálnejší, celostnejší pohľad na daný predmet, o určitú syntézu poznatkov a informácií o muzikoterapii, pričom ju adresoval nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Zároveň upozornil na to, že súčasná muzikoterapia predstavuje istú množinu rôznorodých koncepcií a postupov. Vzhľadom na jej prevažne empirickú povahu a so zreteľom k niektorým iným okolnostiam dnešný stav muzikoterapie prirovnal k alchymistickej fáze chémie. "Toho, co se o muzikoterapii ví, jistě není málo, nicméně jde o pouhé procento ve srovnání s tím, co by ještě bylo třeba vědět, poznat, prozkoumat a zdůvodnit." /s. 11/. Linkova kniha je napísaná z pozície aktívneho hudobníka. Ako zdôrazňuje sám autor, nekoncipoval ju ako nejaký návod k hudobnoliečebným praktikám, ani ako muzikoterapeutický receptár. Vystupuje v nej skôr ako informátor o muzikoterapii než ako jej zanietený propagátor.
Kniha je rozdelená do desiatich kapitol, v ktorých sa autor zaoberá históriou muzikoterapie /výstižne ju charakterizuje ako mladú metódu so starou tradíciou/, účinkami hudby na človeka, rozličnými druhmi muzikoterapie a súčasnými možnosťami využitia hudby v lekárstve /prevencia, diagnóza, terapia, analgetická a sedatívne-atariktická funkcia, rehabilitácia, stimulácia duševných výkonov a i./. Mimoriadne podnetné sú kapitoly, v ktorých sa zasvätene analyzuje muzikoterapeutický repertoár, muzikoterapeutická nonverbálna komunikácia, ale aj rozličné aspekty muzikopatogénie. Mňa zaujala aj posledná kapitola Z českej muzikoterapie, kde sa osobitne vysvetľujú liečebné metódy a využitie prvkov muzikoterapie českými lekármi, psychológmi, psychiatrami, psychoterapeutmi /muzikodráma/ aj liečiteľmi.
Nemenej inšpiratívna je aj bohatá odborná literatúra, ktorú autor priebežne uvádza v poznámkach alebo v hlavnom textovom prúde. Pre toho, kto má špeciálny záujem o muzikoterapeutickú problematiku, je v knihe uvedená autorova kontaktná adresa: Doc.PhDr. Arne Linka, CSc., Hudební fakulta JAMU, Komenského nám.6, 662 15 Brno, ČR.

Mgr. Helena Kopsová

C.H.Shall, G.Lindzey: Psychológia osobnosti, 1997
Sl. pedagogické vydavateľstvo, Bratislava, s. 51O
Preklad: V. Hlavenka, A. Heretík, I. Obuch, A. Polák, E. Uhrová

Táto veľká kniha učebnicového charakteru by nemala ujsť našej pozornosti. V USA vyšla v roku 1985, jej presný názov je Úvod do teórií osobností, pretože je upravenou verziou predošlej knihy Teórie osobnosti v smere aktualizovania informácií a zjednodušením textov tak, aby boli prístupné pre začiatočníkov. Zdá sa mi kultivovanou a užitočnou knihou pre študentov a pre každého, kto má chuť sa do role študenta psychologických teórii posunúť.
V prvej kapitole totiž poskytuje naprosto skvelý úvod do pojmov a ich súvzťažností. Dozvieme sa nielen čo je teória a čo osobnosť, ale aj čo je paradigma, aký je jej vzťah k tvorbe teórií, ďalej históriu teórie osobností, dimenzie, na základe ktorých je tvorená a vôbec všetko.
Potom nasledujú samotné teórie, štrukturované do skupín podľa prístupov. Druhá kapitola obsahuje dynamické teórie osobností, počnúc klasickou psychoanalýzou S.Freuda. Zvlášť príťažlivá tretia kapitola prináša súčasné psychoanalytické teórie, reprezentované Erikom Eriksonom, a ďalšími v skutočne užitočnej skratke a prehľadnom usporiadaní základných informácií. Podobne je to aj s ďalšími dvomi kapitolami, ktoré sú venované súčasným psychoanalytickým výskumom a teóriam až po Horneyovú, Fromma a Sullivana.
II. časť knihy, počnúc 6. kapitolou je venovaná zameraniu na prežívanie človeka.Obsahuje humanistické teórie A. Maslowa, C. Rogersa. Pozorný čitateľ zistí, že okrem známych informácií patria do stručného prehľadu aj menej známe záležitosí, najmä z oblasti výskumu, ako sú Q triedenie, či obsahová analýza.
Existenciálna psychológia a z nej vychádzajúca daseinanalýza je predmetom 7. kapitoly. Medard Boss, L. Binswanger, E. Westová sú pomerne známi predstavitelia tohoto smeru, ktorý je známy prácou so snami, analýzou bytia-vo svete jednotlivca a kontinuitou s existenciálnou filozofiou.

III. časť knihy od 9. kapitoly kladie dôraz na trvalé charakteristiky osobnosti, obsahuje behaviorálne prístupy, personológiu H. Murraya, faktorovú analýzu a IV. časť knihy je venovaná zameraniu na učenie a prostredie, takže od 13. kapitoly až po 15. kapitolu nájdeme teórie postavené na individuálnom a sociálnom učení. V tomto zmysle je práve zaujímavá 15. kapitola, ktorá uvádza A. Banduru a jeho sociálne učenie, emocionálnu inteligenciu a skúsenosť.

Záver knihy je venovaný vývinovým trendom vo výskume osobnosti a v konštruovaní teórie osobnosti.
Ako vidno z prehľadu i z rozsahu knihy, je to solídny základ pre štúdium teórií osobnosti, orientácii v kategoriálnom poli, komparácii jednotlivých prístupov, ich prínosov a obmedzení pre potreby psychológie a jej aplikovaných disciplín.

J. Kusá
CPPS -R Bratislava

***

Čo človek vynašiel robí s láskou, čo sa naučil robí s istotou.
Goethe