Ako to u nás chodí a načo je to dobré...

aj  takto by sa mohli náhodní „pocestní“ z radov psychológov ale i iných odborníkov, ale aj laikov opýtať na to, čomu sa venujeme, ak práve nerobíme klasické poradenstvo.

Je toho viacej - mohla by znieť naša odpoveď- spomeniem napríklad psychologický výcvik učiteliek a riaditeliek materských škôl z okresov Svidník a Stropkov.

Výcvik zorganizoval Odbor školstva OÚ Svidník a Stropkov a zrealizovala Pedagogicko-psychologická poradňa spoločne s nami.

Cieľom výcviku bolo pripraviť jeho účastníčky na prácu s deťmi materských škôl, zameranú na rozvoj prosociálnosti. Východiskom bol nový program, výchovy a vzdelávania detí v materských školách spracovaný Štátnym pedagogickým ústavom v  Bratislave. Predpokladom, aby tento program mohli na materských školách realizovať sa stala myšlienka, aby všetci, ktorí sa podieľajú na výchove detí v MŠ najprv prešlo výcvikom.

Výcvikom prešlo v dvoch cykloch viac ako 80 učiteliek a riaditeliek MŠ, s výcvikom ďalších počítame začiatkom roka 2000.

Organizačne bol výcvik uskutočnený osvedčenou formou rozdelenia účastníčok do 4 náhodne vybraných skupín, v každej cca s 10-11 členmi. Obsahovo sa výcvik rozdelil do dvoch celkov. Prvým bola krátka teória k problematike, druhým, praktický nácvik resp. výcvik formou rôznych hrových techník zameraných na prosociálnosť. Spomeniem napríklad techniku STAVBA HRADU, ktorú si postupne precvičili všetky skupiny. Výber tejto techniky ovplyvnila skutočnosť, že sa pracuje s materiálom, ktorý je bežný vo väčšine materských škôl a síce s detskou stavebnicou. Upozornili sme pritom na význam skupinovej dynamiky v skupinách detí a najmä na skutočnosť, aby sa nechal priestor na prácu a uplatnenie sa aj  menej priebojným deťom. Túto techniku sme rôzne obmieňali, v závere sme v diskusii k technike zdôraznili, že je možné využiť i iné materiály. Výsledkom brainstormingu boli napr.: krabice z potravín, krabičky z liekov, vlastnoručne vyrobené krabice ďalej prírodný materál ako napr. piesok, štrk ale tiež výkres a farbičky. Tvorivosti sa medze nekladú, je to vždy vec učiteľa, pre aký materiál sa rozhodne.

Celkom na záver sme boli zvedaví, či výcvik splnil očakávanie účastníčok, preto sme im položili niekoľko otázok. Z odpovedí vyberiem len niektoré:

- najdôležitejšia pre mňa bola práca s doprovodom hudby

- spoznala som množstvo nových nápadov

- bola som prekvapená formou, ako bol výcvik organizovaný. V minulosti sme boli zvyknutí len na písanie, písanie a písanie, tentoraz to bolo pre mňa príjemným prekvapením

- naučili sme sa vyjadrovať svoje pocity

- naučili sme sa, že práca v malých skupinách je efektívnejšia

- bolo to super-

- mrzí nás, že sme odkázané na hromadný spoj

- je nám ľúto, že to trvalo tak krátko...

V tomto duchu sa niesli výpovede účastníčok výcviku. Pre nás to ale znamená, nezaspať na vavrínoch a naďalej šíriť dobré meno nášho pracoviska.

Prečo som sa rozhodol o tom napísať do Empatie? Dôvod je veľmi prozaický - ponúkam inšpiráciu pre ostatných, lebo nechcem mlčať ako ryba!

PhDr.Z.Šafran

ÚP CPPS Svidník