Neviem akým štýlom mám písať o svojej krátkej šesť dňovej stáži v zariadení pre liečbu drogových závislostí MONAR v poľskom Krakove. Dalo by sa to opísať celkom sucho, stroho ako oficiálna správa, alebo voľne opisom toho čo som zažil, tak ako som to cítil a prežíval. Rozhodol som sa pre ten druhý štýl. A ešte jedno upozornenie. V texte budem používať množné číslo pri písaní preto, lebo som absolvoval túto stáž s pracovníčkou OÚ Žilina, ktorá okrem tejto práce pracuje v nadácii DAFNÉ v Žiline, ktorá sa zaoberá, okrem iného, aj problematikou resocializácie drogovo závislých. No a teraz už naozaj k pobytu. Pripútajte sa začíname.
Môj pobyt v Monare začal v nedeľu 4. októbra neskoro večer. Vlak dorazil do Krakova pár minút po 23-tej hodine. Na stanici nás čakali dvaja ľudia z MONARU tak, ako to bolo dohodnuté. Muž Marek a žena Monika držia papier s mojím menom. Cesta autom zo stanice je dosť dlhá a prechádzame naprieč celým Krakovom. Zrazu auto prudko odbočí z hlavnej cesty medzi stromy. Je tma len svetlá auta osvetľujú lesnú cestu. Nie je mi všetko jedno. No po chvíli sa objaví veľká budova. Nad vchodovými dverami svieti svetlo, berieme veci z auta a ideme k vchodovým dverám. Marek zazvonil a z budovy vybehnú asi dvaja chalani. Už z filmu som vedel, čo bude nasledovať. Chalan (neskôr už viem, že Jurek - líder skupiny) sa najprv pýta či máme nejaký alkohol, drogy, lieky, či sme pili, alebo niekedy brali drogy. Odpovedám záporne iba kolegyňa Andrea odovzdáva kvapky proti bolesti. Nasleduje kontrola očí, dychu a jazyka. Všetko je v poriadku. Trochu ma sklamali, lebo som si myslel, že nám budú robiť osobnú prehliadku vecí. Ale ako náhle pochopia, že sme praktikanti,strácajú o nás záujem a odvedú nás na izbu. Čo mňa veľmi potešilo bolo, že v dome sa našiel Slovák Tomáš, ktorý tam už žije dva a pol roka, bude sa tu aj ženiť a už je Monarovcom. Neskôr vysvetlím, čo to znamená. V rýchlosti pár základných informácií doporučení a ideme spať. Požiadal som ho, aby oznámil tomu, kto ráno budí, aby na mňa nezabudol. Hneď som sa chcel zapojiť do režimu a medzi nich. Vtedy sa nám ešte nezdalo čudné, že nás nikto oficiálny neprivítal, veď bolo neskoro večer. Zajtra určite. Teraz sa mi to píše už ľahko, ale pravda je taká, že vtedy sme naivne verili to, že keď vás niekto niekde pozve, bude sa aj o vás starať, poprípade bude informovať niekoho kto ho zastúpi, jednoducho boli sme naivní.

Prvá noc za nami. Veľa som toho nenaspal. Mám hroznú posteľ. Taký válov. Ráno o 6.OO budíček. Vybehnem pred budovu a tam čakáme na všetkých. Všetci na mňa pokukávajú a ten čo nás prijímal Jurek sa ma pýta: Kedy si prišiel? Usmejem sa,že včera. Potom mi povie: "Á,Slovák- praktikant". Potom začneme behať. Bežíme mimo areál budovy a bežíme po asfaltke asi 3OO metrov. Vraciame sa k budove a pri vchode stoja dvaja, ktorí kontrolujú všetkých, ktorí vchádzajú - najprv oči- zreničky prudko stlačiť zavrieť viečka a prudko otvoriť (heroín), dych (alkohol), jazyk (magorák-silný čaj). Ja môžem ísť bez kontroly. Nasleduje ranná hygiena a potom sú raňajky (7.1O). Po raňajkách je vždy spoločnosť - niečo ako ranná komunita. Má svoju zabehnutú štruktúru. Najprv sa zistí,či sú všetci prítomní. Na komunite sa zúčastňuje vždy jeden terapeut. Na tejto komunite to bola žena. Neskôr som zistil, že všetci terapeuti sú abstinujúci narkomani. Je tu ešte jedna psychologička,ktorá jediná drogy nebrala.

Komunitu vedie Jurek (pacient). Najprv sa spýta,či má niekto správy na spoločnosť. Postupne kto čo má, čo ho trápi, s čím nesúhlasí, poprípade povie čo sa mu nepodarilo splniť. Potom vedúci práce prečíta rozdelenie úloh. Práca sa delí na prácu v dome - upratovanie , práca v kuchyni + umývanie riadu a práca von - pole, statok. Priebeh celej komunity zapisuje exekútor (jedna z funkcií). Masleduje kolečko, kde každý povie či urobil nejaký prehrešok proti pravidlám v dome, alebo urobil niečo načo človek v jeho pozícii nemá právo (napr. novic si zaleje čaj, preloží kazetu v magnetofóne na druhú stranu). Prehrešky: stúpil tam,kde sa práve umývalo, že fajčil v zakázanej zóne, že išiel obutý na izbu, že meškal na ranný beh. Keď vysloví nejaký priestupok vedúci komunity sa opýta " Aké sú propozície (tresty)pre napr. Renatu" Dávajú sa návrhy napr., informacenie /informácia/, godinka /hodinka/, vstávanie 3 dni - 15 min. pred budíčkom, nefajčenie 3 dni. Ten, kto vedie (nikdy nevedie spoločenstvo terapeut, terapeut len sleduje, počúva a ak chce niečo povedať vstúpi do deja, inak si všetko riadia rozhodujú sami) komunita zopakuje navrhnuté tresty a postupne sa hlasuje o každom treste zvlášť. Ten, ktorý získa najviac hlasov, musí dotyčný vykonať. Hlasovať môže iba ten,kto má hlasovacie právo. To získava až po schválení spoločnosťou. Požiadať o priznanie právo hlasu môže novic až po dvoch týždňoch pobytu.
Na tejto rannej komunite nás prijímali medzi seba. Najprv sme povedali niečo o sebe, kde pracujeme. Potom hlasovali. Prešlo to. Môžeme sa zúčastňovať komunít. Neboli sme zaradení oficiálne na žiadnu prácu. No hneď ako sa komunita skončila, sme zistili, že tu sa nikto o nás starať nebude, nebude nás vodiť za ruku. Terapeuti si nás nevšímajú a pacienti sa rozchádzajú za prácou. Rýchlo som oslovil Jurka. "Chceme pracovať s vami". Navrhujem, že môžem pracovať v kuchyni pri umývaní riadu (keby moja manželka vedela). Kolegyňa Andrea v kuchyni- pri varení. Súhlasil. Vtedy som netušil, že mi to ostane na celý týždeň. Vtedy som bol šťastný a spokojný. Pracoval som s mladým Rusom Míšom z Moskvy. Predsa som tú ruštinu ešte využil. To sa mi ani nesnívalo. Mal 25 rokov, bral 2,5 roka heroín. Práci veľa neublížil a rád používal :"Ja nepanimáju". Robí sa do 15.O0 hodiny. O 15.15 je obed, predtým je ešte o 11.OO desiata-puding, alebo polievka a chlieb s maslom. Pije sa tu veľa silného čaju. Po obede robia tí čo majú tresty - godinky- charakter práce určuje exekútor po dohode s hospodárom, alebo sám určí, kto čo bude robiť. Neustále počas dňa sa kontrolujú oči, dych a jazyk. Večera je okolo 18.O0-18.3O. O 19.OO je večerná komunita. Na večernej komunite (spoločnosti) sa podávajú správy a informácie udalostí z dňa. Ak sa niekomu niečo na niekom nepáči, tak to je miesto, kde sa to prejedná.
Ak je čo i len drobný problém, drobné nedorozumenie, zvoláva sa spoločnosť. Práve na tejto komunite vyčítali jednému, že nič nerobí a on musí prijímať a neoponovať. Následne sa odhlasoval trest. Jedna členka spoločnosti požiadala o udelenie priepustky. Nebolo to vôbec jednoduché. Povolili jej iba dva dni napriek tomu, že žiadala tri. Zase sa rozhodovalo hlasovaním. Ďalej som zažil to, že dvaja novici žiadali spoločnosť o udelenie právo hlasovať. Vždy sa najprv povie čo sa žiada a potom dotyčný povie "Teraz vás prosím o informácie o mne." Kto chce povie svoj názor, potom sa hlasuje. Obidvom nakoniec odhlasovali hlasovacie právo, ale tomu druhému naveľa. Komunita sa zvoláva veľkým zvonom, ktorý je na prízemí v hale. Tento zvon slúži aj na ohlasovanie stravy, nástupu na prácu, či ukončenie práce. Proces kontroly triezvosti má svoje náležitosti. Vždy kontrolujú dvaja, kontrola sa zaznamenáva do zošita a vedľa mena dáva kontrolór svoj podpis. Okrem oficiálnych kontrolórov môže hocikto hocikoho vyzvať,aby mu predviedol kontrolu.

Zatiaľ sme tu opustení, nikto z terapeutov si nás nevšíma, o Zygadlovi nevieme nič, keď vyslovíme jeho meno každý sa odvracia. Nedočkavo čakáme na Tomáša, ktorý sa má vrátiť z práce. Všetko mu povieme o tom,ako sme sa sem dostali. On to potom ide povedať hlavnému terapeutovi a šéfovi Monaru. Dozvedáme sa šokujúcu správu. Vôbec o nás nevedel, nikto mu nič nepovedal a nabudúce vybavovať len cez neho. Na druhý deň (utorok) sme si dohodli stretnutie,kde nás oboznámi o veciach,ktoré nás budú zaujímať. Tu na tomto mieste musím napísať, že toto nedorozumenie sme dokázali počas pobytu vymazať a svojou prácou, prístupom a celkovým správaním sme si získali sympatie a sme pozvaní na ďalší pobyt.
V pondelok večer som si zahral ešte biliard s ruským narkomanom Míšom. Okrem toho bola ešte jedna spoločnosť. Nerozumel som veľa,ale asi išlo o poriadok na izbe. Trvala krátko asi 10 minút. Po spoločnosti sme debatovali s Krištofom (ď. klient), ktorý je veľmi milý má 23 rokov, bral 8 rokov drogy, v Monare je 4.5 mesiaca.

UTOROK

Ranná komunita - spoločnosť bola veľmi rušná. Prišiel som nato,
že propozícia znamená trest. Informácia ako variant trestu, to vlastne nie je trest, ale ak sa odhlasuje to znamená, že stačí že dotyčný to povedal, že podal informáciu. Hovorili sme so šéfom Monaru a to s Adamom Dziuszkom. Oboznámil nás so štruktúrou v Monare. Sú tri fázy v liečbe prvá pozícia je NOVIC, ktorá trvá 1-2 mesiace. Ak spoločnosť odhlasuje prechod na ďalšiu pozíciu tak od 2 - 11/12 mesiacov je pozícia DOMOVNÍK. Potom nasleduje pozícia MONAROVEC - tiež žiada o názor spoločnosť a hlasuje sa. Najprv je noviciát Monarovca,kde dva týždne dotyčný nesmie fajčiť ani piť kávu. Inak fajčí sa tu strašne veľa. Po dvoch týždňoch sa môže novic uchádzať o právo hlasu. Po 6 mesiacoch môže žiadať komunitu o prvú priepustku a to s terapeutom, po dlhšej dobe sami. Od dvoch mesiacov do pol roka je tzv., skupina komunikácie a od pol roka vyššie skupina,kde sa učia sebaotvoreniu. Navštívili sme aj detox,kde sme hovorili s hlavným lekárom. Dĺžka pobytu je individuálna, teoreticky 14 dní prakticky max. 5 týždňov ak sú pridružené choroby napr., zápal pľúc. Aby si pacient nezvykol na lieky využívajú placebo efekt t.j. na ich podávanie vymysleli malé oblátky (veľkosť 5 koruny) do ktorej dajú rozdrvené lieky. Pacient počas dňa dostane niekoľko oblátok a vlastne nevie,že iba v dvoch z nich sú lieky. V detoxe sú dvaja lekári ktorí sa striedajú. Dnes taktiež umývam riad s pacientom Bohdanom, ktorý má 32 rokov, 9 rokov bral drogy. Dnes na spoločnosti sa prijímal nový člen do komunity Martin. Mladý asi 23 rokov dva a pol roka bral heroín. Najprv sa predstavil povedal niečo o sebe, o kariére - mal pokus o samovraždu.
Žiadal o prijatie do skupiny, hlasovaním ho prijali. Konečne som pochopil, že na zemi na epedoch sedia tí, ktorí sú novicmi, na gauči môže sedieť domovník, monarovec a prípadný hosť. V miestnosti sú na stene veľké dve tabule, na ktorých sú napísané Zásady vyliečenia a Zásady nevyliečenia a Plán Monarovca oproti na stene. Podrobnejšie neskôr. Momentálne je viac novicov ako domovníkov.

STREDA

Ranná spoločnosť je nekonečne dlhá. V prvom kole sa riešili problémy koho čo trápi, čo sa komu prihodilo, potom rozdelenie práce, ďalej sa každý vyjadroval, či urobil priestupok voči pravidlám nakoniec nasledovali tresty-propozície. Veľa sa fajčí, približne 4O cigariet na hlavu. Práve dnes chytil Krištof trest nefajčiť dva dni,musí to byť preňho veľmi ťažký trest. Najčastejší deň je hodinka. Jeden z obyvateľov Monaru má taký trest, že musí bývať mimo domu. Jesť môže iba v kuchyni, nemôže sa zúčastňovať spoločností. Dnes bol rušný deň, pretože Krištofovi našli v odeve, v ktorom bol v Krakove dávku drogy. Boli to lieky polypyrin. Ihneď bola zvolaná komunita. Krištof tvrdil, že to mal v bunde bez jeho vedomia, že to ostalo ešte z čias brania. Nikto mu neveril. Jeden z členov komunity,jeho dobrý kamarát,to veľmi ťažko prežíval. Nakoniec dostal trest, že klesol zase do pozície novica. Našťastie trest o vyhodení neprešiel. Naviac si musel dať stoličku do stredu, vyzliecť sa a postupne jeho starší spolupacienti mu vystrihávali z hlavy vlasy. Vyzeralo to hrozne. Dnes t.j. v stredu sa objavil Marek Zygadlo (zavčasu). Zobral nás na inú skupinu v rámci projektu GWAN. Skupina bola pod strechou, kde bola hrozná zima. Presedeli sme tam 3 hodiny. V tejto skupine sú závislí, ktorí abstinujú. Nemajú taký režim ako v Monare. Skupiny majú iba dvakrát do týždňa. Mnohí z nich chodia normálne do zamestnania a tam iba prebývajú. Sú tam hrozné životné podmienky, oproti tomuto je Monar luxusný hotel. Pripomínalo mi to míting AA. Každý sa predstavil, povedal čo očakáva od skupiny, kde sa asi nachádza v procese liečby. Čo ma prekvapilo, bolo to,že vekový priemer závislých či už v Gwane, alebo Monare je vyšší ako u nás. Bežne sú to ľudia okolo 3O rokov. Aj dnes som umýval riad - pre zmenu. Ďalšie veci, ktoré som sa dozvedel o právach, povinnostiach a zákazoch v jednotlivých pozíciách. Ten čo je v noviciáte,nemôže preložiť kazetu na druhú stranu. Preto sme to na požiadane robili my. V noviciáte je sexuálna abstinencia. Je zakázané nadväzovať intímne vzťahy medzi sebou. Potom v pozícii domovníka môžu mať partnerov,ktorí môžu prísť po odsúhlasení spoločnosťou do domu a stráviť tam napr. víkend. Dnes som zistil, že aj ďalší "domovník" ktorý je tu 8 mesiacov padol do noviciátu pre alkohol. To znamená, že má sexuálnu abstinenciu. V Monare žijú spolu ženy aj muži asi v pomere 4:6 v prospech mužov. Celkovo tam bolo asi 25 pacientov a 5 terapeutov. No neustále sa tam objavovali ďalší ľudia, ktorí prichádzali a odchádzali.

ŠTVRTOK

Dnes ráno (štvrtok) Renáta - noviciát, zvolala spoločnosť hneď po raňajkách a oznámila, že jej zmizlo 1OO zlotých (1OOO.- Sk). Ako tradične sa na spoločnosti rozdelila práca a tresty. Okrem toho bola osobná prehliadka vecí. Dnes sme išli do Centra v Krakove - do punktu.
Centrum je ďaleko od Monaru, asi 1.2O hod.električkami. Venoval sa nám jeden z troch pracovníkov centra, ktorí nám vysvetlil financovanie a ďalšie projekty, na ktorých sa podieľajú. Financovanie : Na vrchu je Ministerstvo zdravotníctva a pod ním je najhlavnejšie centrum Monarov pod ním sú tieto Punkty a samotné domy Monar. Financie sa poskytujú na
jeden rok. Každý rok vypracuje každý Punkt a Monar projekt s finančnými požiadavkami a posiela to centrále Monarov. Tam sa vypracuje celkový projekt, ktorý sa dá na ministerstvo. V podstate sa na Monar-dom prideľuje suma na lôžko a deň ako v nemocnici. Okrem toho sa čerpajú financie z miestnych zdrojov (vojvodctvá- u nás kraje) a od sponzorov. Tieto poradenské centrá - punkty robia tieto podprogramy. Napr. jeden pracovník chodí pracovať s mladistvými delikventmi, ktorí čakajú na verdikt prokurátora a súdu. On sa priamo snaží intervenovať u prokurátora,aby človek závislý nešiel do basy, ale na liečbu na čas určený súdom.Ďalším programom je skupina ľudí pozitívnych na HIV a ich rodinami. Ďalej sa podieľajú na veľkom projekte pre SŠ, kde chodia robiť odborníci z viacerých oblastí vzdelávacie bloky (človek na zhubné kulty a sekty, na drogové závislosti, kriminalista atď.). Ďalší projekt sú informačné centrá na VŠ pre otázky závislostí. V Poľsku sa zneužila dávna tradícia týkajúca sa toho, že VŠ je akademická pôda kam nesmú ísť policajti. Tak sa internátoch začali vyrábať drogy hlavne amfetamíny a poľský kompót. Práve Technická univerzita v Krakove, ako prvá a jediná univerzita v Poľsku,zrušila akademickú pôdu pri probléme výroby drog. Takže protidrogová jednotka už môže zakročiť. Pri týchto programoch sú pracovníci platení od objednávateľa t.j. zariadenia pre mladistvých delikventov, kliniky HIV, VŠ atď. Najväčším programom je program Harm reduction. Ukázal nám miestnosť, kde majú jednorázové striekačky 2,5.10 ml. vodu, obväzy, sterilné ihly. Tento program beží už dva roky. Sú výmenné miesta v teréne napr. park,kde každý deň dva krát (od 11.00 - 11.45 a od 15.15 - 16.00) v určený čas si môžu narkomani vymeniť striekačky. Zúčastnili sme sa takejto výmeny. Berú sa dve tašky . V jednej je nový materiál a v druhej je umelohmotná bandaska,do ktorej sa hádžu použité veci. Koľko vhodí toľko dostane, plus ak chce sterilnú vodu, gázu na rany po vpichu napustené alkoholom, ihly, striekačky a brožúru-občasník s článkami od odborníkov pre nich (Monar na bajzlu). Hlavne ako si bezpečne aplikovať drogu, čomu sa vyhýbať atď.
Bol som prekvapený, ako si to žiadali. Každý z nich má kartičku s číslom. To znamená, evidujú sa iba čísla nie mená. Konkrétne to v praxi vyzerá tak, že povie svoje číslo a môže meniť. Vtedy si prišli vymeniť asi 3O narkomani. Tento program stojí ročne asi 5OO.OOO Sk. Čo je podstatné, že sa znížil výskyt novo nakazených HIV z radov toxikomanov. Neviem, či som to už písal, ale v Monare boli traja ľudia infikovaní HIV. Dvaja muži a jedna žena. Sám som bol zo seba prekvapený,že táto skutočnosť nevyvolala vo mne žiadne zvláštne pocity. Veľa voľného času som strávil práve rozprávaním, rôznymi kartovými hrami, trikmi s Pavlom (29 rokov), ktorý bol infikovaný HIV.

PIATOK

Ranná komunita,ako tradične, nič nové. Pôvodne sme mali odchádzať dnes, ale stále nás prehovárajú aby sme ostali až do nedele. Dobre, že sme ostali, lebo terapeutický koncert sa odohráva na tzv. veľkej slávnostnej spoločnosti (komunite) v piatok o 17.OO hod. Tá dnešná trvala až do 21.OO hod. Všetci boli oblečení v slávnostnejšom. Na tejto komunite dvaja členovia žiadali o prestup do pozície Monarovca a jeden o späťprijatie do spoločnosti. Nedá sa to opísať, ešte teraz mi chodí mráz po chrbte. Predstavte si chvíľu, keď sestra,ktorá je na
začiatku liečby sa pozerá na brata, ktorý je na jej konci. Keď partnerka, ktorá ukončila liečbu v inom zariadení, sa pozerá na svojho chlapca - otca jej dieťaťa, aké tvrdé spätné informácie na svoju osobu dostáva a jeho povýšenie do poslednej pozície nie je isté, keď vidíte slzy šťastia, nádeje ale aj strachu. Bolo to naozaj silné.

SOBOTA

Je čas lúčenia. Veľmi srdečne sme sa rozlúčili, vybozkávali
a vyobjímali. Chceli by sme sa vrátiť späť a na dlhšie. Uvidíme.

Záver

Poľsko je oveľa ďalej v poskytovaní starostlivosti o ľudí, ktorí užívajú drogy. Okrem projektu MONARov sú to iné projekty napr. Gwan, sú tam ďalej rôzne zariadenia charity, štátne sanatóriá. Monar v Krakove poskytuje kompletnú terapiu od detoxifikácie až po resocializáciu. Kladie sa tam dôraz na vzdelanie. Mnohí z pacientov navštevujú večerné školy, rekvalifikačné kurzy. Opúšťajú Monar až vtedy, keď majú prácu a ubytovanie. To všetko zvyšuje ich nádej a šancu, že budú abstinovať.

Zásady vyliečenia

1. Viera vo vyliečenie
2. Zvyknutie si na starosti života
3. Vzdanie sa príjemnosti a výhodníctva
4. Prekonávanie vecí,ktoré nemáš rád
5. Naviazanie citového kontaktu z vychovávateľmi
6. Úplná abstinencia
7. Zaangažovanie sa (zapojenie sa) do života domu Monaru
8. Váženie si a žičlivosť pre ľudí
9. Nevyhýbanie sa stresovým situáciám
10.Úplná netolerancia chorej osobnosti
11.Úplná úctivosť voči sebe a iným
12.Konštruktívne myslenie o budúcnosti
13.Aktívne myslenie i účasť na spoločnostiach
14.Pomoc v liečení iných
15.Dôslednosť v robote (práci)
16.Branie (považovanie) Monaru za svoj domov

Mgr. Ľubomír Tichý
ÚP CPDZ Banská Bystrica

* * *

Existuje jediná moc: moc zachraňovať. Je iba jedna česť: česť pomáhať.
J Ruskin