V októbri sa mi podarilo zaradiť medzi tých, ktorí sa mali zoznámiť so systémom sociálnej práce a poradenstva v Nemecku. Aj v tomto čísle o svojej študijnej ceste píše R. Warošek, a tak by som možno ani neotravovala informáciou, keby som nemala niečo nové a odlišné.
Skupina, s ktorou som sa cesty zúčastnila sa poznala z práce na koncepcii vzdelávania pracovníkov v sociálnej oblasti, ktorej sa vyše roka zúčastňujem, aby som bola v obraze pri konštruovaní vzdelávania našich pracovníkov.Táto skupina je konzultačným tímom v rámci jedného projektu Phare.
Na stanici nás čakali dvaja pracovníci BBJ /Paritný dobročinný zväz/, ktorí nás uviedli do zvláštneho vozňa s veľkým nápisom Train d´ Europe. Najväčšie prekvapenie nás čakalo dnu: vozeň takmer vypľňal konferenčný stôl, so stoličkami okolo, videoprojekciou, flipp chartovou tabulou, spätným projektorom, ktoré boli uvedené do činnosti, len čo sa vlak pohol.
Celú cestu do Berlína sme konferovali, s malou prestávkou na obed a večeru.
Tento vozeň má samozrejme svoju históriu: postavil ho práve BBJ s polskými organizáciami na účely výmeny mládežníckych skupín medzi Polskom a vtedy ešte nezjednoteným Nemeckom. Aby mládež nestrácala čas, bol zriadený tento konferenčný vozeň, zmeniteľný na diskotéku, klub a ktovie čo ešte, ktorý má v úplnej zostave aj spací vozeň.
Cestou sme prebrali teoretické definičné rámce sociálnej práce a štandardy vo vzdelávaní v sociálnej oblasti.
Potom sme si prirodzene sformulovali očakávania a iste nikoho neprekvapí, že aj keď bol program pripravený, modifikácie na základe očakávaní boli samozrejmosťou.
V Berlíne sme týždeň navštevovali inštitúcie, školy, zariadenie pre bezdomovcov, protidrogové centrum s prvou pomocou, liečbou ihned? nízkoprahovým zariadením, klubom.
Niečo popísal R. Warošek, pretože štruktúra verejnej správy je federálne riadená, je teda zhruba tá istá. Krajiny môžu mať isté odchýľky, napríklad spojený Úrad mládeže a Úrad sociálnych vecí, ale Berlín ich má samostatné.
Čo som im z duše závidela je Úrad mládeže. Združuje starostlivosť o mládež, poradenstvo, postihnutých, rodinu, všetko v prospech mladého človeka pod jedným vedením. Iste im možno závidieť aj chránené dielne pre telesne a duševne postihnutých, s výcvikovým strediskom pre mládež, domov pre bezdomovcov, ktorí dostanú do pol roka, keď sa tu socializujú, sociálny byt...mnohé im možno závidieť, ale pozrime sa na vzdelávanie.
Dobre prepracovaný je systém vzdelávania sociálnych pracovníkov. Jeho neoddeliteľnou súčasťou je aj výuka, výcvik, vzdelanie v poradenstve. Výuka má integrálny charakter, jednotlivé predmety sa nevolajú poradenstvo, sociálna práca s mládežou...ale je to vždy sociálny problém istej skupiny obyvateľstva, aj keď ich učí psychológ, sociológ, demograf, alebo sociálny pracovník. Obsahu a prístupom k poradenstvu sa naučia v rámci jednotlivých predmetov, nie zvlášť. Pritom ako sme sa mohli presvedčiť, každý absolvent tzv. Vyššej školy sociálnej práce, považuje poradenstvo za časť svojej práce.

Jednotlivé pracoviská zamestnávajú okrem týchto sociálnych pracovníkov, pochopiteľne aj psychológov, rôznych pedagógov, a tak sme sa zaujímali o systém ich ďalšieho vzdelávania. Dostali sme sa do Nemeckého spolku, to už vo Frankfurte, ktorý združuje všetky organizácie, zaoberajúce sa sociálnou prácou, vzdelávaním pre túto oblasť, dobročinnosťou, teda štátne i neštátne subjekty. Tu sa vytvorili isté normy pre ďalšie vzdelávanie, prebieha tu vzdelávanie top riadiacich pracovníkov a manažmentu, ktorí potom dávajú získané zručnosti ďalej aj ako lektori a vzdelávatelia.
Nároky na odbornosť sú hájené profesionálnymi organizáciami, nikto ich nepredpisuje v žiadnom zákone. Zamestnávateľ ich však vyžaduje a zhodnocuje, teda o rôzne typy ďalšieho vzdelávania, o výcviky, kurzy všetkých smerov je veľký záujem.Manažovanie vlastného profesionálneho rastu je vec každého pracovníka a jeho bezprostredného vedúceho. Ak neprejavuje dosť veľkú aktivitu, môže sa objaviť na obzore vzdelanejší konkurent, organizácia mu dá prednosť a pracovník zostáva bez miesta a často sa musí rekvalifikovať. Občas aj v rámci sociálnej práce, napr. absolvuje výcvik krízovej intervencie, práce s nezamestnanými, závislými.
Systém supervízie je taktiež samozrejmosťou ako aj vzdelávanie vedúcich pracovníkov každej úrovne v umení budovať organizáciu, budovať tím, riadiť prácu, tvoriť víziu a smerovanie pracoviska. Môžem konštatovať, že v oblasti ďalšieho vzdelávania sme si rozumeli a náš systém sa javil ako celkom organicky.
Čo ale majú navyše je skutočnosť, že všetkých sociálnych pracovníkov z bývalej NDR, ktorí chceli zostať v profesii, preškolili a preskúšali, aby sa naštartoval prístup k sociálnej práci jednotný v celej krajine, teda ako podporná, pomocná a sprevádzajúca profesia, nie ako administratívna.
Nemala som síce pocit, že sme len zliezli zo stromov, ale musím povedať, že v praxi inštitúcii je oveľa viac zažitá filozofia sociálnej práce a poradenstva a, že podľa jej výkonu je aj profesia sociálneho pracovníka a poradcu morálne i finančne hodnotená.
Keď som sa ale spýtala, ako sa dostali k súčasnému stavu, dozvedela som sa, že asi tak pred desiatimi rokmi sociálni pracovníci uskutočnili svoju revolúciu.
Dovtedy boli asi tam, kde my teraz.

PhDr. Jolana Kusá
R-CPPS

* * *

Veľkosť človeka rastie do tej miery, akou sa on usiluje rozmnožiť dobro svojich spolublížnych.
Gándhí