Na úvod sa môže hodiť jadrná charakteristika zo Psychoterapeutických sešitu /č.28,”Kazuistiky”, 1988,str.1/: “Kazuistika zaznamenáva určitý úsek života človeka či skupiny ľudí, na základe ktorého spravidla študujeme vznik určitej poruchy či ochorenia a priebeh liečby. Nemalo by chýbať katamnestické zhodnotenie. “Pre psychoterapeutickú teóriu a prax je klinický pohľad sprostredkovaný kazuistikou i dnes významným zdrojom odovzdávania skúseností, vytvárania a skúmania hypotéz”.

Na rozdiel od nejakého “čiste” umelecko-literárneho prejavu, ktorý môže vzniknúť z nedefinovanej alebo i nedefinovateľnej potreby sebaexpresie autora, odbornej kazuistike svedčí, keď autor vie, prečo ju píše a dá to čitateľovi /poslucháčovi/ vedieť. Najlepšie v úvode. Len tak napríklad - sa môže chcieť podeliť o skúsenosť s určitým typom ľudských problémov, postupov práce atď., a tak obohatiť poznanie kolegov. Ak má byť potom ku kazuistike diskusia, spravidla bude mať podobu otázok autorovi a odpovedí na ne, aby si recipienti vyjasnili niektoré podrobnosti a pod. Iným motívom môže byť prezentovanie dilemických alebo inak náročných stránok prípadu, ku ktorým chce autor získať reakcie kolegov, aby si rozšíril či prehĺbil svoju reflexiu prípadu. Atď.

Kazuistika spravidla prezentuje značne komplexný a obsažný materiál - v tom zmysle, že podáva pohľad na ucelenejšiu históriu prípadu. Aby sa čitateľ /poslucháč/ v tejto zložitosti a obsažnosti nestratil, autori kazuistík obvykle materiál zreteľne a často tiež pre percipienta prehľadne /pomocou podnadpisov/ štrukturujú. Štruktúra sa podriaďuje cieľom autora, dôrazom, ktoré chce urobiť, prístupu, ktorý v práci s klientom uplatňuje, atď. Preto sa nedá stanoviť nejaká všeobecne odporúčateľná detailnejšia osnova. Účelnejšie bude na inšpiráciu uviesť niekoľko príkladov štrukturovania kazuistík.

/K.Balcar, in Psychoterapeutické sešity, č.28,1988, ad Psychoterapie dospívající dívky.../

- Súhrn /problém, typy psychoterapeutických intervencií, výsledok/.

- Prehľad poznatkov o pacientke do zahájenia psychoterapie

- Priebeh psychoterapie

I. Okolnosti a účel psychoterapeutického zásahu

II. Individuálne diagnosticky zameraný hypnoterapeutický zásah...

III. Ambulantná individuálne a rodinne zameraná psychoterapia 1....,2...,3...

IV. Katamnestické sledovanie

- Záver

/S.Kratochvíl, in Psychoterapeutické sešity, č.28,1988, ad Zkrácený sexuální nácvik.../

- Stručná charakteristika manželov, ich obtiaží a plánu liečby

- Organizácia a zameranie nácviku

- Priebeh nácviku /stručné priblíženie jednotlivých stretnutí/

- Písomná katamnéza

- Komentár a záver

/D.R.Freemanová,in.Manželská kríza 1992/

- 1. kontakt / spôsob a dôvod nakontaktovania sa/

1.konzultácia

- Prvé pokusné zhodnotenie situácie v manželstve a plán terapie

- Priblíženie ďalších /vybraných/ konzultácií

- Kontrolná konzultácia

- Záverečné poznámky

Pútavé literárne kazuistiky I.R.Yaloma /Láska a jej kat, 1992/ aj keď nemajú takú formálnu vonkajšiu štruktúru a sú spracované ako rozprávanie príbehu, majú vlastne vnútornú výstavbu podobnú /napr./ vyššie uvedenej štruktúre. Opis priebehu terapie je pretkávaný poznámkami, v ktorých skôr autor približuje nielen svoje uvažovanie a rozhodovanie sa, ale aj svoje emocionálne reakcie, čím sa realita psychoterapie zobrazuje kompletnejšie /ako interakcia mysliacich a cítiacich bytostí/.

Cennú inšpiráciu poskytujú Allportove pravidlá pre spracovávanie “case study”:

- Opis prípadu musí byť napísaný z jasne stanoveného teoretického hľadiska, avšak údaje nesmú byť skreslené /autorovou predpojatosťou/.

- Údaje musia byť kompletné, avšak nie zbytočne detailizujúce.

- Konfliktom treba poskytnúť viac priestoru ako “pokojným” obdobiam, ale konflikt nesmie byť príliš zdôraznený./Toto by som interpretoval širšie - popri problémových je potrebné zachytiť i neproblémové aspekty prípadu/.

- Pri popisovaní čŕt osobnosti /pridal by som -správania, interakčných vzorcov, intervencií poradcu atď./, je vhodná ilustrácia konkrétnym príkladom.

To všetko s pripomienkou, že snaha spĺňať /vedecké/ pravidlá by nemala viesť k neživým, strnulým opisom. Mimochodom, údajne zo šiestich posudzovaných case štúdií len Freudov “Malý Hans” dostatočne spĺňal požadované kritériá. /Voľne podľa H.Bolgár in Handbook of Clinical Psychology, 1965./

Pokus o zhrnutie.

Väčšina kazuistík, ktorými som prechádzal, má spoločné určité znaky.

V pojmoch obsahu/štruktúry by sa dali vyjadriť nasledovne:

I. Časť /zložka/ zakladajúca porozumenie klientovi a jeho problému:

1/ Popísanie- charakteristík klienta, jeho životnej situácie v čase vyhľadania pomoci, /ďalej/ prvého kontaktu, vyjadrenia problému klientom, /dôležitého z/ osobnej histórie a histórie problému a pod.

2/ Poradcovo/terapeutovo /diagnostické/ zhodnotenie týchto údajov, jeho výklad ťažkostí, hypotézy a pod.

II. Časť /zložka/ približujúca poradenské/terapeutické úsilie

3/ Terapeutický plán- ciele, metódy /postup/ a ich zdôvodnenie

4/ Priebeh poradenského/terapeutického procesu - popis uskutočňovania plánu, s priblížením dôležitých momentov, zápismi /citovaním/ významných častí rozhovoru, často s poradcovými poznámkami zdôvodňujúcimi jeho intervencie /reakcie/ a pod.

III. Časť vyhodnocujúca

5/ Katamnestické zistenia

6/ Záver/y/ - dôležité poznatky o vzniku /udržiavaní, ovplyvniteľnosti,.../problému, o dosiahnutých zmenách, účinných faktoroch, účinnosti zvolených postupov, úvahy nad inými alternatívami atď.

PhDr. J. Žilinčík

Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.1/2000