| PÍSANIE V PORADENSTVE A
PSYCHOTERAPII
Možno aj niektorí z vás , podobne ako ja , získali prvú skúsenosť s netradičným využitím písania listov už vo vlastnej rodine. Rodičia mojej babičky si písali listy po celý život hoci sa fyzicky od seba takmer nevzdialili. Písali si zakaždým keď si chceli povedať niečo veľmi dôverné. Môj otec volil túto formu komunikácie už výlučne vtedy, keď sa v rodinných vzťahoch vyskytol vážnejší konflikt, aby vyjednal u účastníkov sporu zmier. Alebo keď niekto z rodiny stál pred mimoriadnou záťažou a chcel ho povzbudiť a posilniť. Tento nevtieravý biely posol býval skutočne účinný - otváral to lepšie z trinástej komnaty v nás. Asi preto ma vôbec napadlo vyskúšať túto metódu aj v práci s klientmi a neskôr porovnať svoje skúsenosti so zisteniami iných. Pri zostavovaní nižšie uvedeného, už celkom vecného, didaktického prehľadu o možnostiach využitia písania listov ale aj písania ako takého v poradenstve a psychoterapii som vychádzala aj z odporúčaní autorov uvedených v použitej literatúre. Písanie býva v psychologickom poradenstve aj v psychoterapii hodnotené ako doplnková, vecná, pragmatická metóda zameraná na dosiahnutie konkrétnych výsledkov - napr. na určitú zmenu v správaní klienta. Využívajú ju najmä behaviorálne a kognitívne orientovaní psychológovia. Avšak bez ohľadu na teoretické zameranie môže písanie v rukách citlivého a informovaného profesionála zvýšiť účinnosť jeho celkového odborného pôsobenia. Psychologické poradenstvo (aj psychoterapia) prebieha prevažne vo forme ústneho a slovného kontaktu tvárou v tvár. Jeho ťažisko spočíva v tom, čo sa deje v osobnej interakcii medzi poradcom a klientom. Ak sú v nej prítomné tiež vrelosť a empatia zo strany poradcu a vzájomný pozitívny vzťah s klientom, môže poradca posilniť efektívnosť svojho vplyvu aj voľbou metódy písania. Rámcove rozlišujeme dve jej formy: - klient píše podľa konkrétneho zadania pre seba a poradcu, - klient píše list inej osobe, s ktorou si potrebuje niečo vyriešiť Pri zostavovaní nižšie uvedeného didaktického prehľadu sme vychádzali tak z vlastných poradenských skúseností ako aj z odporúčaní autorov uvedených v použitej literatúre. I. Písanie a poradenský proces: Metódu písania možno použiť v rámci poradenského procesu, ak je žiadúce či nutné: - rozšíriť vplyv poradcu za hranice poradenskej miestnosti, - podporiť poradcove osobné pôsobenie, - posilniť vzťah poradca - klient, - získať viac materiálu pre poradenskú prácu v osobnom kontakte, - efektívnejšie využívať čas, - prerušiť osobný kontakt poradcu a klienta. II. Písanie a poradenské problémy: Písanie vrátane písania listov sa najviac osvedčilo ak klient: - má ťažkosti v osobnej komunikácii, - má interpersonálne, partnerské, rodinné a iné vzťahové problémy, - prežíva smútok nad stratou blízkej osoby (úmrtím, opustením, rozvodom a pod.), - prežíva silné deštruktívne emócie, ktorých spracovávanie postupuje príliš pomaly a hrozí ich bezprostredné opakované ventilovanie, čo by mohlo priniesť zmarenie želateľného riešenia klientovho problému, - uviazol v pocitoch bezmocnosti a beznádeje, - pri objektívne minimálnej možnosti kontrolovať okolnosti problémovej situácie zo strany klienta, - má obzvlášť delikátne a intímne problémy akými sú napr. sexuálne zneužívanie a pod., ktoré sú spojené so zábranami hovoriť o nich v osobnom kontakte, - dieťa má dyslektické, dysortografické a dysgrafické ťažkosti (odporúča sa písanie listov pri veľmi silnej emocionálnej motivácii). II. Písanie a osobnostné charakteristiky klienta: Vhodné u klientov keď: - tento spôsob komunikácie je im blízky, - sú preň z nejakých ďalších dôvodov motivovaní, - nemajú problém sa takto vyjadrovať vzhľadom na typ osobnosti, úroveň a štruktúru intelektových schopností, charakter a závažnosť prípadnej duševnej poruchy, - majú potrebu zvýšenej intímnej vzdialenosti alebo schizoidné a autistické rysy v správaní . Nevhodné u klientov: - menej verbálne zdatných, - so stredným a ťažkým stupňom depresií, - intelektovo slabších a osobnostne simplexnejších. V týchto prípadoch by písanie mohlo účinkovať kontraproduktívne a mohlo by u klienta navodiť alebo zintenzívniť prežívanie nedostačivosti a zlyhávania. IV. Písanie - výhody a riziká: Výhody: - možnosť intenzívnejšieho sebaprejavenia, organizovania a reštrukturalizovania myšlienok vo vzťahu k problému, - zvýšenie sebapoznania , lepšia orientácia vo vlastnom prežívaní, - posilnenie vzťahu, zvýšenie vzájomného poznania a porozumenia aj vďaka zníženiu rozdielov medzi súkromným a verejným Ja, - úsilie vynakladané pri písaní pomáha viazať anxietu, - príležitosť pre zlúčenie afektívnej a rozumovej stránky, - zníženie pocitov bezmocnosti a beznádeje a prevencia ”naučenej bezmocnosti” , - klient má pocit, že si pomáha aj sám a je konštruktívny, - spôsob získania emočného odstupu a uvážlivejšieho postoja, - pri špecifických vývinových poruchách učenia umožňuje deťom, aby sa pri dobrovoľnej pozitívne emočne sýtenej činnosti mimovoľne učili to, čo je z hľadiska ich školského problému naliehavé. Riziká písania: - môže slúžiť ako forma odporu, - môže potláčať alebo odďaľovať prácu s citmi a prežívaním. Mária Krýslová Literatúra : Sloman , L. a Pipitone J.: Letter Writing
in Family Therapy , American of Family Therapy, Vol.19,No.1,Spring 1991,
Brunner / Maz. Inc. "Láska je ako utáborená karavána. Nenájdeš
tam nič, čo si si so sebou nepriniesol." Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.1/2000 |