Milé kolegyne, kolegovia, vážení čitatelia,

Druhé číslo Empatie vychádza tradične na začiatku leta. Aj tento rok je to ten istý týždeň toho istého mesiaca, iba počasie nás dokonalo zmiatlo. Máme za sebou už dva mesiace horúceho letného počasia, nemôžeme si byť istí, či leto náhodou už nebolo, alebo je možno niekde uprostred, alebo ide do najlepšieho.

Pripadá mi to ako celkom vydarená metafora života. Nevieme koľko máme času a koľko z toho slnečných dní.

Keď sa tento rok pripravujeme na dovolenky nemáme tak veľkú potrebu myslieť na počasie, možno môžeme tentokrát myslieť na čas. Na ten čas života, ktorým počas dovolenky môžeme voľne disponovať. Ako s ním naložíme? Vieme, že dovolenky bývajú rôzne a čas uplynie. Skúsme múdro naložiť s takou drahocennosťou, ako je čas vlastného života. Skúsme viac ako na veci, myslieť na ľudí, na vzťahy, teda nakoniec na seba a svoje vnútorné zdroje.

Nie je tak strašne dôležité kde, ale ako, s kým, čím. Každý vie najlepšie, čo roky odkladá, čo vlani nestihol, ani rok predtým. Možno nastal čas.

Takto vybratá dovolenka sa nemôže nevydariť.

Ale to len tak na okraj.

Možno si všimnete, že Empatia má nového šéfredaktora. Je to nový riaditeľ CPPS PhDr. Ivan Valkovič, ktorý sa v tomto čísle predstavuje. Keďže má s vydavateľskou činnosťou skúsenosti, začali sme uvažovať o možnostiach vo vývine Empatie, a tak naša práca dostáva novú nádej. Už je potrebné len nájsť čas a sily, čo vôbec nie je jednoduché.

Náš profesionálny život kopíruje hektické politické dianie, niekedy naozaj, niekedy iba v predstavách. Atmosféra neistoty, občas pilne priživovaná tými, ktorí sa v nej cítia ako ryby vo vode, sa stala takmer trvalou súčasťou atmosféry na pracoviskách. Na konto dôležitého úsilia o budúcnosti sa tak trochu odkladá aj prítomnosť, lebo, načo, čo ak..?

Nikdy ale nežijeme budúcnosť. Len žitím prítomnosti ju tvoríme a usilujeme, aby bola podľa našich predstáv. Činmi, nie rečami, obviňovaním druhých, krikom a agresivitou. Ani obrana nie je akceptovateľná v kruhoch, v ktorých žijeme. Spoľahlivo sa nám vráti, lebo nikto z nás nie je iným poradcom, terapeutom, lekárom, ako kolegom, manželom, susedom., aj keď sme často presvedčení, ako sa nám to darí.

Preto nám všetkým želám príjemnú a prospešnú prítomnosť aj v lete, počas dovoleniek, aj po nich a pred nimi.

Všetko dobré priatelia.

Za celú redakciu srdečne

Kusá Jolana

Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.2/2000