|
Logoterapeutický prístup v NRS Práca so žiadateľmi o NRS býva náročná nielen tým, že pracujeme s veľmi citlivou nenaplnenou sférou partnerstva, ale aj tým, že sa často v jednej osobe psychológa počas interakcie prelína rola posudzovateľa a poradcu zároveň. V interakcii so žiadateľmi treba akcentovať oblasť motivácie, sebareflexie, sebaakceptácie a akceptácie iných, spôsob prístupu a spracovávania reality, hlavne pokiaľ táto predstavuje určitú záťaž. Pre žiadateľov i pre ďalší vývoj vzťahu medzi nimi a psychológom je asi veľmi dôležité minimalizovať pocit, že sú objektami pozorovania a hodnotenia, v prospech pocitu, že môžu byť aktívnymi subjektami interakcie, ktorí ju ovplyvňujú, ale môžu z nej aj kde -čo čerpať. Logoterapeutický /LGT/ - prístup k človeku sa líši od iných psychologických teórií tým, že odmieta predstavu o sebectve ako základnej motivácii človeka. Tento prístup má myšlienkový model – obraz človeka, ktorého najvyššou potrebou je potreba pochopiť zmysel. Ak je tento zmysel odcudzený, ak chýba pochopenie významu, človek nedokáže utvárať vedome svoj vlastný život. Jeho duchovný potenciál zostáva nevyužitý. Tento stav vedie k rôznym poruchám a je častým zdrojom neurotizácie osobnosti. LGT prístup teda akcentuje vedomie človeka a v jeho rámci i sebaprežívaníe. Ľudia žiadajúci o adopciu majú za sebou trápenie, ktoré sa im javí po záverečnej bilancii ako zbytočné, nezmyselné a neefektívne. Ich chodenie po nemocniciach, vyšetreniach je často nepríjemné a bolestivé a pripadá im ako nespravodlivosť voči ktorej sú bezmocní. Znovu a znovu prežívajú nádej a následné sklamanie aj z pokusov o umelé oplodnenie, ktoré sa nedarí. Ich psychické prežívanie je vystavené veľkému náporu. Ústredným pojmom LGT je pojem existenciálnej analýzy – t.j. analýzy toho, ako človek pristupuje k svojmu životu. LGT rozoznáva tri druhy hodnôt, ktoré človeku môžu napĺňať jeho potrebu zmyslu: H- tvorivé /napr. Práca/, H- zážitkové /napr. láska, poznanie / H- postojové /napr. k faktom svojho života/ Ak človek niektoré skutočnosti svojho života odmieta – nepredstavuje to pre neho žiadne riešenie. Stále viac a viac sa necháva okolnosťami unášať a v tomto odmietaní prepadá bezmocnosti, od ktorej nie je ďaleko k zúfalstvu.Človek má právo potom: Buď alebo... - mobilizovať vnútorné sily - ľutovať sám seba aký je na zvládnutie prekážok chudák - usilovať sa zachovať si sebaúctu - strácať akúkoľvek sebaúctu - bojovať aj v situácii, - zatracovať všetko, nariekať a ktorá sa nepriaznivo vyvíja plakať - posilňovať dôveru v - zúfať si nad márnosťou všetkých zmysluplnú budúcnosť snáh, žiť “bez východiska” - snažiť sa prijať neprijateľné – uzavrieť sa ako slimák do ulity a rozhnevať sa na celý svet - otvoriť oči, vidieť núdzu – nevidieť a nepočuť, prehliadať druhého človeka a pomáhať mu ťažkosti iných ľudí - pri konflikte sa vzchopiť, -nezmieriteľne si stáť za svojím nájsť odvahu a ochotu k zmiereniu a odpusteniu LGT prístup k človeku hovorí o jeho “sebapresahovaní” /sebatranscendencii/, čo znamená, že človek svojim cítením, myslením, konaním vždy zároveň dosahuje “za” a “mimo” seba, do svojho okolia, k druhým ľuďom, že život je mnohotvárnou ríšou “možností”, z ktorých niektoré môže voliť a uskutočňovať. Ďalšou schopnosťou človeka je schopnosť “sebaodstupu”, sebadištancu, t.j. že človek dokáže zaujať voči sebe a aj svojim citom odstup. A z tohoto nového miesta – obrazne povedané – má možnosť vidieť svoje JA novými očami a zaujať iný – nový postoj, ktorý by bez tohoto odstupu nebol možný. Žiadatelia o NRS sa dostávajú do situácie, že im posledný z radu lekárov oznámi definitívnu rezignáciu a sám im navrhne adopciu. Načas zostávajú v stave hlbokej beznádeje, až kým neprijmú predstavu adopcie, ako nádej sľubujúcu budúcnosť. Táto alternatíva nie je samospasiteľná. Nároky na budúcich adoptívnych rodičov sú väčšie, najmä v smere sociálnej a citovej zrelosti osobnosti, než u bežnej biologickej rodičovskej populácie. Adoptívnym rodičom môže psychológ pomôcť vyrovnať sa s týmto prežitým obdobím trápenia tým, že ich vedie k novému, nebolestínskemu postoju potvrdzujúcemu nepriazeň osudu. Je možné zvoliť formu písomného dotazovania napr. formou nedokončených viet s následnou analýzou a rozhovorom. Kľúčová je myšlienka, že bolesť a kríza môže človeka zlomiť, ale môže mu aj pomôcť a dáva mu šancu rásť. Takýto pohľad je pre žiadateľov nečakaný a môže ich v prvom momente zaskočiť, preto je vhodnejšia najskôr písomná forma, ktorá ponúkne čas na vnútornú úvahu.V doteraz prežitom období v manželstve som si uvedomil to, že je … A tiež, že manžel/ka/ ……………………………………………………. Ale aj náš vzťah ………………………………………………………… Nenaplnená túžba ma priviedla k poznaniu ………………………….. Pochopil/a/ som …………………………………………………………. Alternatívna voľba adopcie /nie rozchodu/ dáva dobrý predpoklad pre takýto obrat v uvažovaní. Tento napomáha, alebo priamo môže viesť k zvýšeniu sebaakceptácie a zmene selfkonceptu, a tým k uzdraveniu neurotických prejavov, ktoré sú tak často diagnostikované. Z tejto platformy je možné začať hovoriť o dieťati, ako o ľudskej bytosti tiež strádajúcej, hľadajúcej prijatie a nevyhnutnú podporu pre svoj rast. Adoptívnym rodičom to pomôže chápať napĺňanie rodičovstva skôr ako poslanie nie iba prostú substitúciu biologickej funkcie, ktorá zlyhala. Adopcia potom nie je prijímaná ako nútená voľba, ale ako zrelý, ušľachtilý a sebapresahujúci akt slobodnej vôle, napĺňajúci svojou podstatou zmysel ľudského života – jeho reprodukciu. PhDr.T. Grznárová Literatúra: Ambrózova, A. 1992: Koncepcia činnosti CPPS pri zabezpečovaní
NRS, Bratislava "Najhlbšie uspokojenie pociťujeme vtedy, keď aj v ťažkých časoch vieme zvládnuť svoj život." Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.2/2000 |