V poslednom minuloročnom čísle Empatie bol uverejnený článok o programe pre ľudí s problémom osamelosti, resp. pre ľudí bez partnerských vzťahov, ktorý realizujeme v našej poradni.

V mojom súčasnom príspevku chcem prezentovať kazuistiky, ilustrujúce naše skúsenosti s pokusom o klasifikáciu príčin osamelosti.

Ilustratívne kazuistiky

Ku klasifikácii skupiny klientov, ktorí nevedia nadviazať, alebo udržať partnerský vzťah, možno pristupovať s využitím rozličných teoretických, typologických a psychodiagnostických aspektov. Uprednostňujeme prístup, vychádzajúci z našich skúseností.

Medzi najfrekventovanejšie príčiny situácie, v ktorej človek chce a nemôže, alebo nevie si nájsť partnera patria:

1. Rozdielne emocionálne problémy nadväzujúce na neurotický vývin osobnosti, siahajúci do detstva a vzťahov v nukleárnej rodine.
2. Problémy vyplývajúce z nedostatku skúseností v interpersonálnych vzťahoch u jedináčikov.
3. Intenzívna väzba na niektorého z rodičov (častejšie), alebo súrodencov (menej často) a neschopnosť emancipácie, resp. rozvinutia vlastnej partnerskej sebarealizácie.

4. Neprimerane spracované jednorázové negatívne skúsenosti s heterosexuálnym partnerom v predchádzajúcom živote. Typické pre niektorých klientov v postrozvodových obdobiach, reaktívnych stavoch na náhle a neočakávane opustenie partnerom, na neveru a pod.

5. Sexuálne funkčné poruchy a problémy rozličnej dĺžky trvania a intenzity.

Kazuistiky, ktoré uvádzame, ilustrujú všetkých päť uvádzaných okruhov príčin neúspechov v nadväzovaní partnerských vzťahov.

Ad 1 :

20-ročná H. vyhľadala poradňu z vlastnej iniciatívy. Očakávala pomoc pri riešení subjektívnych ťažkostí, ktoré spočívali v intenzívnom pocite osamelosti. H. pritom prežívala seba ako vzhľadom a správaním neatraktívnu, ktorá si nezaslúži pozornosť iných ľudí. Žila s pocitom zbytočnosti a bezcennosti, čo v nej vyvolávalo tendencie vyhýbať sa ľuďom. Stránila sa ostatných, ale zároveň túžila po blízkych vzťahoch. Týmto rozporom bola frustrovaná a silne nespokojná so svojou interpersonálnou situáciou. Vzhľadom na celkový obraz ťažkostí a problémov sme jej ponúkli dlhodobejšiu psychologickú starostlivosť. H., ktorá sa už zrejme dlhšiu dobu snažila vysporiadať s mnohými problémami sama, súhlasila ochotne so spoluprácou.

Po psychologickom vyšetrení sme ju zaradili do skupiny ľudí bez partnerských vzťahov. V priebehu skupinových stretnutí mala možnosť plne sa prejaviť, v interakcii s ostatnými členmi skupiny prežiť rad korektívnych emotívnych skúseností, hlbšie spoznať a pochopiť mnohé stránky vlastnej osobnosti.

Ťažkosti, s ktorými H. zápasila, súviseli aj so situáciou v rodine. Narodila sa ako najstaršia zo štyroch súrodencov. Doma mal hlavné slovo otec, ktorý vyžadoval od ostatných členov rodiny poslušnosť a podriadenosť, v prípade potreby si ich vynucoval trestom. Matka po rokoch neuspokojivého manželstva rezignovala a žila s pocitom zatrpknutosti a ukrivdenia. Podarilo sa jej vypestovať v H. názor, že všetci ľudia sú zlí a nemožno im veriť. Na upevnení tohoto názoru mala vplyv aj každodenná skúsenosť s otcovým spôsobom výchovy. Nemilosrdne autoritatívny otec vo vzťahu k H. uprednostňoval iróniu a podceňovanie. Celkovú atmosféru doma podľa nej charakterizoval strach a napätie. K vytvoreniu pocitov menejcennosti dopomohol H. i postoj detských rovesníkov, ktorí sa jej pre silnejšiu postavu a nosenie okuliarov vysmievali prezývkami. Nevedela sa tomu brániť inak, len tým, že sa uzavrela a vyhýbala sa ľuďom. Ani neskôr na strednej škole nedokázala nadviazať primeraný kontakt s vrstovníkmi. Problémy v interpersonálnych vzťahoch si H. zracionalizovala a riešila ich kritickým, podozrievavým postojom k sociálnemu okoliu. Jej správanie voči iným bolo poznamenané podozrievaním, intenzívne kritickým chovaním, sklamaním, odcudzením a odmietaním ostatných. A práve preto vyvolávala odmietavé a nadradené správanie a negatívne reakcie u sociálneho okolia. Základným osobnostným a životným problémom H. bola v skutočnosti chorobne znížená sebadôvera, neistota a zložite štrukturovaný systém pocitov menejcennosti. Neustále sa podceňovala, z čoho práve vyplývala neistota a úzkosť, prežívaná v akýchkoľvek sociálnych vzťahoch.

S eroticko-partnerským vzťahom nemala H. žiadne skúsenosti. Neadekvátne prežívanie seba ju blokovalo v nadviazaní partnerského vzťahu. Zaľúbená bola jediný raz, avšak strach z odmietnutia a výsmech jej bránil v priznaní sa k citu. Skupina umožnila H. získať doposiaľ nepoznaný zážitok pochopenia a akceptácie. Sprostredkovala jej racionálny náhľad na vlastnú situáciu a priviedla ju ku korekcii jej správania. Poznanie, že nie je "menej" ako iní a že ju dokážu ľudia uznávať - to bola základná korektívna skúsenosť, na ktorej mohla budovať nové postoje k sebe a v súvislosti s tým i k sociálnemu okoliu.

Ad 2 :

25-ročný D. vyhľadal poradňu na základe doporučenia sexuológa, s diagnózou impotencia coeundi. Vzhľadom na problém v sexuálnej oblasti, začali sme s individuálnou psychoterapiou funkčnej sexuálnej poruchy, ktorá bola po čase terapeuticky zvládnutá. V priebehu individuálnej práce s klientom sme zistili, že D. má problémy i v iných oblastiach, čo v konečnom dôsledku súviselo aj s jeho sexuálnou dysfunkciou. Do popredia vystúpili problémy v interpersonálnych vzťahoch, znížená schopnosť sociability, neschopnosť emocionálne prežívať akýkoľvek vzťah a pod. Ponúkli sme klientovi možnosť zúčastniť sa skupinových sedení pre ľudí bez partnerských vzťahov. D. so zaradením do skupiny súhlasil.

Obaja klientovi rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní. Otec lekár, matka profesorka angličtiny. Klient vyrastal bez súrodencov. Celá výchova bola do značnej miery chladná, prevažne racionálna. Najvýraznejšie prejavované reakcie rodičov vo vzťahu ku D. boli výrazne úzkostlivé. Rodičia vychovávali klienta vo výraznej závislosti na vlastnej autorite. Od malička mu vštepovali, že sexualita je menej hodnotná stránka ľudského života. Brzdili jeho prirodzené sexuálne záujmy a podrobovali neustálej kritike každý jeho vzťah k priateľke alebo priateľovi.

Prísnosťou sa v tomto smere vyznačovala hlavne matka. Klient akceptoval postoje svojich rodičov a až do obdobia návštevy poradne prejavoval vysoký stupeň závislosti. V spracovávaní nových emocionálnych skúseností bol celkom nezrelý.

Od poradcu očakával jednoznačné vedenie, presné inštrukcie a starostlivosť. Svoju závislosť na rodičoch si uvedomoval, ale nebol schopný nezávislých hodnotiacich postojov. K ženám prejavoval výraznú ambivalenciu a podozrievavosť. Podľa jeho názoru sa každá žena, ktorá sa ocitne v jeho blízkosti snaží o to, aby ho prostredníctvom erotiky a sexuality zbavila samostatnosti a získala si ho len pre seba. Hoci túžil po kvalitnom partnerskom vzťahu, nemal vôbec predstavu o jeho konkrétnom reálnom obraze. Nerozumel ľuďom, ani sebe. Nevedel súperiť, ani kooperovať. Získané poznatky a skúsenosti spracovával racionálne. Partnerku pri terapii sexuálnych funkčných porúch považoval len za sexuálny objekt a prostriedok na vyriešenie svojich sexuálnych problémov. Jeho etické postoje niesli výrazné prvky narcizmu. Už v priebehu individuálnej psychoterapie prejavoval promiskuitné tendencie.

Aj po vyriešení jeho sexuálnych problémov zostala u neho sexualita od emocionality izolovaným fenoménom. V priebehu skupinových sedení bolo klientovi umožnené prejaviť sa, získať množstvo nových informácií o sebe, o svojom správaní a prežívaní a nakoniec získať vhľad na vlastné problémy. Získal nové skúsenosti v oblasti interpersonálnych vzťahov a dôležitý bol pre neho aj zážitok, že skupina ho akceptuje.

Klient si uvedomil svoju neprimeranú závislosť na rodičoch, čo ho viedlo k rozhodnutiu osamostatniť sa. Ale k realizácii tohoto rozhodnutia zatiaľ nedošlo. Všetko, čo skupina D. poskytla, tento spracoval na racionálnej úrovni. Jeho emocionálne prežívanie zostalo i naďalej povrchné a blokované. Až na zvládnutie funkčnej sexuálnej poruchy sa u klienta neprejavil výraznejší efekt v schopnosti emocionálneho prežívania. Prognóza v tomto smere nie je pozitívna, vzhľadom na pozíciu klienta v nukleárnej rodine. Ako jedináčik nemal možnosť získať potrebné skúsenosti v interakcii so súrodencami. Nemal možnosť vyskúšať si schopnosť súperenia a kooperácie v rámci súrodeneckých vzťahov a je málo pripravený na kontakty s vrstovníkmi.

Ad 3 :

Poradňu navštívila matka, ktorá sa dozvedela o poradenskom kurze pre ľudí bez partnerských vzťahov. Prišla si overiť serióznosť tohoto podujatia a zároveň prihlásiť dcéru do poradenského kurzu. Matku trápilo, že jej dcéra vo veku 28 rokov je ešte stále slobodná a nemá ani žiadnu známosť. Obidve spoločne hľadali východisko a vhodného partnera, ale neúspešne. Po spoločnej porade sa dohodli, že sa dcéra pokúsi nájsť si partnera prostredníctvom poradne. Neskôr sa dostavila do poradne aj klientka. Prišla s očakávaním, že prostredníctvom poradenského kurzu sa zoznámi s novými ľuďmi, z ktorých si vyberie partnera podľa svojich predstáv a predstáv svojej matky.

28-ročná E. bola vychovaná ako jedináčik. V jej 12. rokoch zomrel otec a odvtedy žije iba s matkou. Matka po smrti manžela upriamila svoju pozornosť na dcéru. E. sa stala vplyvom výchovy závislá na starostlivosti a pozornosti matky. Klientka nemala doteraz vážnejšiu známosť. Pokiaľ študovala a mala možnosť nadviazať nové kontakty a poprípade partnerský vzťah, matka jej to prísne zakázala.

Neskôr, keď matka uznala príhodný čas na uzavretie manželstva, E. jednako nevedela primeraný partnerský vzťah udržať a jednako nemala odvahu ocitnúť sa v situácii, ktorá bola pre ňu neznáma a nová. Pre jej interpersonálne správanie boli typické kritické a podozrievavé postoje k sociálnemu okoliu. Týmto svojim postojom vyvolávala odmietavé a nadradené správanie iných ľudí voči sebe a negatívne reakcie iných. Tieto nepríjemné skúsenosti, získané v oblasti medziľudských vzťahov viedli k tomu, že E. sa utiekala k matke, ktorá jej poskytla istotu a porozumenie. E. si neuvedomovala, že sama provokuje negatívne reakcie a prisudzovala ostatným ľuďom vysokú mieru hostility. Skutočnosť, že klientka bola vlastne izolovaná od vrstovníkov a v rodine nemala možnosť naučiť sa interpersonálnemu správaniu, viedla k vytvoreniu silnej emocionálnej závislosti na matke, keďže bola jediná, s ktorou si rozumela. Matka posilňovala závislosť svojej dcéry na sebe tým, že nedovolila E. jednať samostatne, preberala za ňu zodpovednosť v rozhodovaní i v najosobnejších záležitostiach.

V priebehu skupinového sedenia si E. uvedomila niektoré súvislosti, o čom svedčí aj citát z jej denníka "......aj keď sa nájdu nápadníci, predsa si to rýchle uvážim a vrátim sa k mame, kde mám pohodlie a bezstarostný život." Pomocou skupiny klientka získala náhľad na vlastnú situáciu, uvedomila si neprimeranosť emocionálnej závislosti na matke, ale nebola schopná vlastnej emancipácie. Prognóza v tomto prípade je značne skeptická.

Ad 4 :

Na základe informácie získanej prostredníctvom inzerátu o poradenskom kurze pre ľudí bez partnerských vzťahov, navštívil poradňu 33-ročný klient. Očakával, že v skupine, resp. v klube nájde vhodnú životnú partnerku a od poradcu očakával usmerňovanie a pomoc pri výbere partnerky a pri vytváraní partnerského vzťahu. Klientovi bolo vysvetlené zameranie a ciele celého skupinového poradenského kurzu a bol zaradený do skupiny.

J. pochádza z úplnej 5-člennej rodiny. Je najstarší z troch súrodencov. Rodičia boli vlastníkmi pôdy a venovali sa poľnohospodárskym prácam. Matka bola tichá a prispôsobivá, dominantný v rodine bol otec. Otcov autoritatívny prístup vo výchove, vyžadovanie poslušnosti, pracovitosti i otcove radikálne postoje a názory, mali na J. značný vplyv. Nesúhlas a nespokojnosť s pozíciou v rodine vo vzťahu k otcovi, vyústili u klienta v odpore k poľnohospodárskym prácam a k odmietaniu otcových postojov a jeho hodnotového systému. Klient sa ako 23-ročný oženil a býval i so svojou manželkou u svokrovcov. Manželka pochádzala z úplne odlišného prostredia. V jej nukleárnej rodine bola dominantná matka. Keďže J. si priniesol zo svojej primárnej rodiny odlišné vzorce správania a nedokázal sa prispôsobiť novým situáciám, čoskoro začalo dochádzať ku konfliktom medzi ním a svokrou. Konflikty negatívne ovplyvnili aj manželské vzťahy. J. začal s manželkou súperiť o dominanciu. Toto súperenie nezvládli a po dvoch rokoch manželstva sa rozviedli.

Po rozvode sa klient pokúsil niekoľkokrát o nadviazanie partnerského vzťahu. Ale tieto známosti nikdy netrvali dlhšie. J. spracoval skúsenosť z nevydareného manželstva tak, že prestal ženám dôverovať a staval sa k nim priveľmi kriticky. V každom novom vzťahu podroboval partnerky skúškam, v ktorých ich overoval. Hodnotenie partneriek dopadlo pre ne vždy zle, a preto J. vzťah radšej ukončil. Vzhľadom na súrodeneckú pozíciu - klient je najstarší z troch súrodencov - je málo pripravený na kontakty so ženami. Nepozná ich a nevyzná sa v nich. Jeho partnerský vzťah bol prvou situáciou, v ktorej mal možnosť získať skúsenosti vo vzťahu k ženám. Prvá skúsenosť negatívne ovplyvnila klienta a vtesnala ho do podozrievavého postoja ku všetkým ženám.

Dovtedy, pokiaľ nezačal klient dochádzať na skupinové sedenia, si neuvedomoval, že má neprimerané požiadavky na partnerku. To, že sa ocitol v situácii, v ktorej intenzívne prežíval absenciu kvalitného partnerského vzťahu dával za vinu ženám, pretože ženy všeobecne nie sú schopné realizovať kvalitný vzťah. V priebehu skupinových sedení mal klient možnosť konfrontovať svoje názory a postoje k ženám s názormi a postojmi ostatných členov skupiny.

Ad 5 :

Spontánne sa do poradne dostavil klient, ktorý uviedol problémy v partnerských vzťahoch. Vzhľadom na charakter ťažkostí, ktoré nám zverejnil, ponúkli sme mu možnosť zúčastniť sa skupinového kurzu pre ľudí bez partnerských vzťahov.

31-ročný I. bol aj so svojim bratom vychovávaný oboma rodičmi. Otec bol pri výchove tolerantnejší, matka prísnejšia. Rodinné prostredie bolo pokojné a vyrovnané, bez výraznejších pozoruhodností. V období, kedy klient navštívil poradňu, prežíval situáciu erotického sklamania, ktorá sa už pred tým niekoľkokrát opakovala. I., zjavom atraktívny mladý muž, dokázal ľahko vzbudiť u dievčat o seba záujem a nadviazať vzťah. Jeho problém spočíval vo fakte, že žiadny vzťah nevedel udržať a rozvíjať. Posledná jeho známosť trvala 2 roky a po pomerne dlhej dobe sa skončila rozchodom. I. vysvetľoval príčiny týchto častých rozchodov tým, že viac času venuje svojim záľubám a koníčkom (pôsobil ako futbalový tréner) ako partnerke.

Jednoducho nemá toľko času na ňu, ako by si ona predstavovala a želala. On nie je ochotný zľaviť zo svojich športových záujmov a prispôsobiť sa požiadavke partnerky, a preto radšej volí únik zo vzťahu. Domnieva sa, že pri kvalitnom a úprimnom vzťahu zo strany partnerky, by sa táto bez problémov mala prispôsobiť jeho záujmom. Táto situácia sa zatiaľ opakovala pri všetkých eroticko-partnerských vzťahoch klienta. Tejto interpretácie svojich ťažkostí sa I. v skupine dlho pridržiaval. Až neskôr zverejnil pred skupinou svoj ďaľší problém v sexuálnej oblasti a jeho pôvodné ťažkosti dostali nový charakter. Pravý dôvod ťažkostí s udržaním vzťahu klient síce tušil, ale svoju neschopnosť fungovať v partnerskom vzťahu ako sexuálny partner si racionálne spracoval a skryl ju za časovú zaneprázdnenosť. Preto každý jeden jeho vzťah dospel iba do štádia, v ktorom začal smerovať k prehĺbeniu a sexu. Vtedy I. zistil, že má menej času pre svoju partnerku, vzhľadom na povinnosti v súvislosti s prácou a záľubami a pomaly vzťah ukončil. I. mal obavy rozvíjať partnerský vzťah zo strachu pred vlastným zlyhaním ako sexuálneho partnera. V priebehu dochádzania klienta do poradne si uvedomil tieto racionalizačné mechanizmy a získal náhľad na ozajstnú príčinu situácie v ktorej sa ocitol. U tohoto klienta bola v rámci individuálnej psychoterapie zvládnutá funkčná sexuálna porucha a bol pripravený pre vytvorenie eroticko-partnerského vzťahu bez úzkosti a strachu.

PhDr. Anna Chrenková
ÚP CPPS Bratislava III

"Väčšina z nás žije v emocionálnom väzení, lebo chceme byť dobrí. V ňom sa nedá nič. robiť, len si odpykávať trest. Až keď sa dostaneme von, máme šancu začať nový život."
V. Satirová

Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.3/2000