Len tak zľahka, akoby pierkom pohládzal, sa pomaly tešíme na dovolenky, ten úžasný polčas roka. Aj prekvapenie je prítomné, veď sme ten rok len pred pár týždňami načínali, zdá sa, aspoň mne. Hoci, my skúsenejší by sme si už aj mohli pamätať, ako ten čas letí.

Bol to dôležitý polrok, veľa sa toho udialo a myslím, že ho uzatvárame s pocitom, že sme urobili, čo sa dalo. Hoci, človek nikdy nie je spokojný.

Ako toľkokrát aj tento rok máme problémy s peniazmi na Empatiu, presnejšie má ich Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, a tak zatiaľ neboli žiadne honoráre. Ale nádej je vraj reálna, prísľuby sú, a tak snáď nebude musieť ísť definitívne pod našu doterajšiu úroveň.

Len by som rada pripomenula, že Empatia nie je nijakou samozrejmosťou. A zopakovala by som výzvu o príspevky, zvlášť k odbornej problematike, kazuistiky, úvahy, skúsenosti.

Oslovujem nielen našich kolegov z CPPS, ale aj kolegyne a kolegov z ambulancií a iných pracovísk, členov Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Naše skúsenosti a záujmy sa vzácne dopľňajú, preto by sme privítali väčšiu pestrosť vašich príspevkov, ako je len téma na výročnej konferencii, príspevky z ktorej postupne publikujeme.

Všimnite si, že sa môžete zaradiť aj do rubriky Medzi nami, kam sa dajú umiestniť postrehy priamo zo života a práce. A určite máte predmet odborného záujmu, čas od času spracujete niektorý jav, problém, môžete sa o tento produkt podeliť aj s nami.

Keď sa vaše telo zrekreuje a vaša myseľ uvoľní, možno vtedy sa vynorí ako priorita niečo, čo vy viete a ostatní nevedia, ako vraví Yo -Hari window, a mali by vedieť. Písanie môže byť úžasnou formou dovolenky pre toho, kto to nerobí celý rok, lebo je to nielen relaxácia, ale aj sebarealizácia, čo je viac.

Keď už vás dosť agitujem a motivujem, želám vám, aby ste mali čas sa zastaviť, zrovnať si veci v sebe, tie okolo vás potom samé poskáču na svoje miesta. Nezabudnite si spomenúť na všetky negatívne emócie, strachy, zlosti, pocity viny, krivdy a čo ja viem, čo tam všetko máme, zabaliť ich pred dovolenkou do jedného batoha a utopiť v mori, jazere, hodiť do priepasti, či horskej strže, močiara, alebo zakopať pod stromom, pod kameňom, v jaskyni.

Potom už zostáva len vysporiadať sa s dopadom minulých udalostí na naše životy a je len na nás ako to urobíme, či získame moc nad svojim prežívaním, alebo toto nad nami.

Do batohu sa vám potom vojde nová energia, optimizmus, humor, veľa lásky a sily, láskavosti a tolerancie. A každý si tam zasa na dovolenke pribalí práve to, čo mu tak chýbalo, čo sa mu minulo v predošlom polroku. Ja napríklad budem hľadať tú dvadsiatupiatu hodinu dňa, ktorá by mi umožnila stíhať všetko, čo by som rada, alebo kus skromnosti v očakávaniach, alebo...

Teším sa, že sa stretneme v budúcom čísle na jeseň pri zbere úrody, ktorá sa dostane aj sem ku nám do Empatie.

Veľmi krásne, šťastne zvolené a úspešné dovolenky, bohaté užitie si leta a veľa úspechu v monitoringu, ktorý v CPPS začne v auguste Vám želá

Jolana Kusá a redakcia Empatie.

A pamätajte, že:

"Ani na slnce, ani na smrť nemožno hľadieť uprene a že: K uneseniu šťastia je potrebné oveľa viac cností ako k znášaniu nešťastia."
La Rochefoucauld

Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.2/2001