|
V Galante Už tam v Galante som si povedala, že tento spôsob priebehu kontroly si nemôžem nechať pre seba. Slovo kontrola má takmer pre každého skôr nepríjemný obsah, vždy vzbudzuje nejaké obavy a neistoty. Málokedy sa stáva, aby sa na nás, jej aktérov, dokonca tešili, ako tomu bolo v Galante. Bol horúci letný deň, prišli sme pomerne skoro a rýchlo sme prešli všetky Knihy klientov, konzultácií, knižnice. Rýchlo aj preto, že Ivan Valkovič vie dobre, kde, čo pani Galáčová drží, ako to má zavedené. Kníh bolo dosť, aj navyše. Pani vedúca ÚP CPPS, Heňa Harbuláková, si vedie svoj denný pracovný záznam, aby na nič nezabudla. Je to obyčajný zošit, kde si píše dátumy ako za sebou idú a hodinu po hodine, čo sa dialo a čo prípadne z toho vyplynulo. Je to taký podrobnejší, menej honosný diár, s vlastnými rubrikami. Heňa nad ním rozprávala, čo kedy a ako bolo, s kým sa stretla, kam šla, komu čo sľúbila, ako by to bolo včera. Zaujalo ma to. Pokračovalo to, keď sme išli tak formálne ako všade, kontrolovať záznamové hárky. Ako áno, ako nie, za chvíľu obidve odborné pracovníčky sedeli vedľa a komentovali vtipne zaznamenané konzultácie. Ten vtip spočíva napríklad v tom, že je strana rozdelená na záznamy o klientovej produkcii a záznamy o pochodoch a intervenciách konzultanta. “Á, toto je rodina, ktorá je u nás tretí rok", vraví Heňa. “Tá pani dnes patrí k tým málo klientom, ktorí hrdo vravia každému, kto je ochotný počúvať, že ona má svojho rodinného terapeuta a deti tiež majú svojho psychoterapeuta." “V detstve bola týraná. Nemala to tak sformulované, len hovorila o tom ako otec pil, matka bola na všetko sama, nezvládala to, zhrubla, občas jej strčila hlavu do vedra s vodou, keď poriadne neumyla dlážku, vymkla ju na mraze, nikdy nepochválila, nepohladila." Keď sa vydala, tápala, čo je správne a čo nie, nevedela, ale chcela, byť manželkou, matkou. Nedarilo sa im, ale už tretí rok pracuje na svojich osobnostných a rolových hraniciach, na svojich očakávaniach, sebadôvere, zručnostiach... Už je dobrá, deti chodia do OPPP, otec sa občas zúčastnil sedenia, ale už má dojem, že ani netreba, že je všetko v norme." Aj o druhom prípade mi podáva komentár akoby práve odišli z poradne. Magda Panáková pozerá do svojho záznamového hárku, plného kresieb a rôznych iných papierov, plus ten vzorový na dve časti delený záznam, dokonca aj na tri, keď bol prítomný aj partner a komentuje ako súčasne s problémom sleduje psychosomatiku, ako uvoľňujú krk, žalúdok, kedy a čím to bolo umožnené. Úplne inak ako jej kolegyňa, ale veľmi zainteresovane a živo mi popisuje rodinný problém, kde muž bol taktiež iba raz, či dva, ale manželka a deti vytrvalo pracujú na svojej rodine. “A títo tu boli len raz, rodičia, poradiť sa o symtómoch správania syna." Tak nás zaujala reč nad hárkami, že sme si ani nevšimli, kedy si ostatní prisadli a počúvali aj o tom, ako chodia do Domova dôchodcov, ako robia veľké podujatia pre Galantu na také témy ako Kam sa podela rodinná pohoda? a s kým ich organizujú, čo robia v rámci projektov a že s pánom kaplanom chystajú spolu prípravu snúbencov. Aj sme skontrolovali, či sa ako štátna inštitúcia presadzujeme patrične popri katolíckej cirkvi a veruže sme boli spokojní. Aj gynekológ dostane slovo, aj o antikoncepcii môžu diskutovať do vôle, aj psychológ a kňaz si obsadia svoju parketu. No a s Odborom sociálnych vecí a OPPP a so súdom sme vo veľmi úzkom kontakte. Potom na ulici, keď sme prechádzali galantské trhy sme zistili, že sú v úzkom kontakte aj s políciou, mládežníkmi a neviem kým ešte, proste, že ich, poradcov, psychológov pozná veľmi veľa ľudí, osobne i ako predstavitelia inštitúcií. Ekonómky medzitým dôkladne skontrolovali svoju agendu, urobili si poznámky, aby uviedli do záznamu, v ktorom stojí, že všetko pani Galáčová vedie ako sa patrí, aj čísla a fakty. Mala som pocit, že je to CPPS ako má byť a že svet je v poriadku. A všetci sme mali príjemný pocit zo stretnutia. Už sa teším na ďalšie podobné. J. Kusá "Slovo je tiež čin" Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.3/2001 |