TÉMA

Prečo práve dvaja?

Otázka, aktuálna pri debate o opodstatnenosti manželstva ako inštitúcie, pri demokratickej kandidatúre na politický post, pri delení lupu z krádeže, ale tiež pri dojednávaní podmienok vedenia sociálno-psychologických výcvikov...

Už veľa rokov robím sociálno-psychologické výcviky, a tak som sa rozhodol podeliť sa s vami, čitateľmi tohto nášho odborného periodika, o niektoré svoje skúsenosti. V tomto článku by som chcel ponúknuť svoje zdôvodnenia, prečo sa mne v priebehu času najviac osvedčila forma robenia výcvikov dvojicou trénerov. Nechcem tvrdiť, že je to nevyhnutnosť, iste ho mnohí z vás robia kvalitne aj sólovo. Ja však dosť kladiem dôraz na prácu “v dvojkovej sústave” (ako vravia počítačoví odborníci).

... a napadá ma už aj motto tohto príspevku, prevzaté z dávnejších podujatí pre osoby bez partnerských vzťahov:

DVAJA SÚ VIAC AKO JEDEN, SÚ DOKONCA VIAC AKO TRAJA A V ISTOM SLOVA ZMYSLE DVAJA ZNAMENAJÚ NAJVIAC!

Zdôvodnenie č.1: Viacdňové skupinové výcviky sú často pre lektorov i účastníkov zdĺhavé a vyčerpávajúce, a je dosť obtiažne udržať pozornosť a dynamiku v skupine. Osvedčilo sa mi viac-menej pravidelné striedanie sa trénerov s jednotlivými metodikami tréningu, pričom počas aktuálneho vstupu jedného trénera má druhý tréner možnosť pozbierať produkty svojho predchádzajúceho vstupu od účastníkov a pripraviť si bez zbytočných prestojov podklady pre svoj vstup nasledujúci. Udrží sa tým dynamika a spád skupiny, odpadne priveľmi časté dohadovanie sa trénerov, kto ďalej, ako a s čím, počas ktorého sa účastníci obvykle len rozpačito prizerajú, neisto pousmejú, rozptyľujú sa alebo rozptýlia sa (na spontánnu prestávku).

Zdôvodnenie č. 2: Počas aktívneho pracovného nasadenia jedného trénera, ktorý sa stará o celkové dianie v skupine, má druhý tréner možnosť pozorovať jednotlivé prejavy účastníkov, vypozorovať prejavy nudy, nezáujmu, osobnej tenzie či iné významné indikátory pre aktuálnosť potreby zmeny koncepcie vedenia skupiny. Má preto možnosť vo svojom nasledujúcom vstupe pozmeniť pôvodne plánovanú metodiku (rozhýbať účastníkov pohybovou aktivitou, otvoriť voľnú tému k nahromadenému vnútornému napätiu účastníkov, dať harmonizujúcu techniku a pod.) a pripraviť si k nej v predstihu potrebné pomôcky.

Vyžaduje to, samozrejme, istú zohranosť trénerov, aby to toho druhého nezaskočilo, že sa v programe nepokračuje podľa pôvodnej dohody, vzájomnú dôveru, ako aj širší repertoár vhodných techník, zručností a vedomostí trénerov k danej téme.

Zdôvodnenie č. 3: Tomu, kto robí tréningy dlhšie, sa už určite nie raz stalo, že sa niektorý účastník v istom momente dekompenzuje a psychicky rozladí, prípadne prejaví neprimerane silné emócie. Poznám aj skúsených odborníkov, ktorý sa pri sólovom vedení skupiny “vyplašili”. V tej chvíli nastáva takmer neriešiteľná dilema:

- pokračovať v programe ďalej s celou skupinou a v nejakej podobe venovať zvýšenú pozornosť dekompenzovanému účastníkovi,

- alebo skupinu prerušiť, dať dlhšiu prestávku a venovať sa zintegrovaniu vyčleneného účastníka.

Obe riešenia sú len čiastkové a s rizikovým vyústením. Pri dvoch tréneroch tento síce občasný, ale svojim potenciálom veľmi silný fenomén viem primerane zvládnuť a eliminovať – jeden z trénerov venuje individuálne vybranému účastníkovi potrebný čas bez toho, aby to bolo na úkor prerušenia skupiny, ktorú medzitým vedie druhý z trénerov.

Pre mnohých účastníkov skupiny i nezúčastnených pozorovateľov môže profesionálne odvedená práca psychológa so skupinou vyzerať navonok jednoducho a nenáročne. Keď všetko funguje, tak áno! Nutnosť profesionálneho vedenia skupiny (alebo riziko laického či diletantského vedenia skupiny) však vyplýva z nutnosti vedieť zvládnuť aj práve tieto náhle “mimoriadne” situácie, ktoré sa pri práci s komplikovanou ľudskou psychikou môžu objaviť až pričasto a nemimoriadne...

Zdôvodnenie č. 4: Akýkoľvek “šoumen” sa po nejakom čase stane pre účastníkov nudný a monotónny svojim prejavom. Striedanie sa dvoch rozdielnych osobností s ich individuálnymi prejavmi je často hodnotené ako príjemné osvieženie, eliminujúce do značnej miery únavu, presýtenie, rozptyľovanie pozornosti. Podobne, ako sa pri zapisovaní téz na tabuľu pri výklade používa pre lepšiu názornosť a zapamätateľnosť striedanie 2 farbičiek.

Zdôvodnenie č. 5: Niekedy sa aj pri čo ako detailne pripravenom podujatí stáva, že počas prebiehajúceho tréningu treba náhle a súrne vyriešiť drobné organizačné problémy s prevádzkovateľmi zariadenia či účastníkmi. Aj na to je dobré, keď okrem “trénera v akcii” je tam ten druhý, ktorý bez narušenia dynamiky a kontinuity práve prebiehajúceho výcviku tieto nepredpokladané náležitosti vybaví a dá do poriadku.

Tak, toto si vravím a mám na pamäti, keď sa spolieham a obhajujem ako pravidlo vedenie tréningových skupín dvojicou terapeutov. Nie je to len “zbytočný luxus”, “zárobkové vyciciavanie”, “duplicita vstupov” a pod., ale praxou veľakrát overená a ku kvalite práce so skupinou významne napomáhajúca užitočnosť (nepíšem “nevyhnutnosť”, aby som ponechal životný priestor aj sólovo pracujúcim kolegom, či už z presvedčenia, alebo z nevyhnutnosti).

PhDr. Juraj Furda

Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.3/2001