Problém násilia v klientele Centra poradensko-psychologických služieb (ďalej CPPS) ostáva akoby skrytý. Prekrýva sa rôznymi formami závislostí (najčastejšie alkoholovou), konfliktným partnerským spolužitím, osobnostnými problémami klientov. Poradenský proces je potom zameraný na redukciu závislostí, na párovú terapiu a na sanáciu duševného zdravia klientov. Násilie je akoby zabudované do etiológie problému a nie vždy sa mu venuje dostatočná pozornosť.

K tejto úvahe ma podnietil konkrétny prípad astmatickej klientky, odporúčanej do centra lekárkou. Vstupný pohovor nenaznačoval, že v pozadí problému je násilie, keďže klientka žila v harmonickom manželskom vzťahu. Zvolila som stratégiu nácviku optimálneho dýchania v relaxovanom stave. Ukázalo sa, že klientka je silne sugestibilná, preto som pokračovala terapiou hypnózy. Pri treťom sedení klientke v hypnóze začali tiecť slzy. Na otázku, ktorý rok sa píše, odpovedala: “Rok 1997.” Bola jar 2000. Po vybratí z hypnózy klientka udávala, že v roku 1997 predčasne porodila jej dcéra nedonosené dieťa, ktoré je t.č. už v poriadku. Na otázku, čo ešte sa stalo v roku 1997, uviedla suicídium sestry, s ktorou si boli veľmi blízke a i v dospelosti bývali v rodinných domoch v jednom dvore. Sestra absolvovala neúspešnú protialkoholickú liečbu, o suicídium sa pokúsila opakovane a v roku 1997 ho dokonala. Opakované traumy u klientky, nahromadené v r.1997, zhoršili jej astmatický stav. Uvedomila som si, že klientka bola vystavená psychickému násiliu zo strany sestry i kvôli teritoriálnej blízkosti. Pri bežnej explorácii problému bolo násilie prekryté psychosomatickým problémom.

Rozhodla som sa spätne pozrieť na jednotlivé prípady klientely CPPS zo zorného uhla násilia. Spolu s kolegom sme vyselektovali tie, kde by násilie mohlo zohrávať nejakú rolu.

Naším cieľom bolo zmapovať situáciu fyzického, emočného, sociálneho, ekonomického a sexuálneho násilia v klientele CPPS Prešov. Prieskum sme uskutočnili spôsobom ex post facto z výpovedí klientov registrovaných v CPPS Prešov v rokoch 1999 – 2000.

1. Aké druhy násilia sa v klientele vyskytli

2. Koľko detí bolo sekundárne traumatizovaných násilím medzi dospelými a ako sa to u nich prejavilo.

Uvedomovali sme si nedostatky ex post facto výskumu, spočívajúce v našom prípade hlavne v nemožnosti zrealizovať náhodný výber, napriek tomu sa domnievame, že postačuje pre zodpovedanie nami postavených otázok. Považujeme za dôležité mať na zreteli, že klientela CPPS netvorí reprezentatívnu vzorku populácie a že naše závery môžu byť ovplyvnené poradenským vzťahom ku klientovi, ktorý sa vytvoril najmä pri dlhodobých konzultáciách. Sme si vedomí toho, že závery výskumu z tohto dôvodu nemožno zovšeobecňovať na celú populáciu, platia iba pre vzorku klientely CPPS v rokoch 1999 – 2000.

Do súboru sme zaradili ženy a mužov, ktorí udávali akúkoľvek formu násilia uskutočneného na sebe. Na druhotnú traumu detí sme usudzovali z atmosféry rodinného prostredia, ktorú klienti opisovali. Ďalej nás zaujímal vplyv násilia na psychiku klientov. Uvažovali sme, že sa vyskytnú rôzne druhy neurotických ťažkostí, anxiózne až depresívne stavy, poruchy správania, komunikačné problémy. Predpokladali sme, že zažité násilie zasiahne rozhodovacie procesy a ovplyvní správanie klientov v rodine i mimo nej.

Celkovo sme za dva roky vyselektovali stodeväť prípadov násilia: deväťdesiatjeden žien, deväť mužov, sedem plnoletých dcér a dvoch plnoletých synov žijúcich v jednej domácnosti s násilnými rodičmi. Popis vzorky z demografického a sociologického hľadiska korešponduje pravdepodobne s charakteristikami typickými pre vzorku klientely v CPPS. pre zaujímavosť uvádzame, že zo 109 prípadov

• 74 bývalo v meste, 35 na vidieku,
• 15 prípadov malo VŠ vzdelanie, 68 SŠ, 18 SOU, 8 ZŠ,
• 89 žilo v partnerskom zväzku, 20 bolo slobodných,
• 70 bolo zamestnaných, 19 nezamestnaných, 10 študentov, 7 žien na MD, 3 dôchodcovia.

Na sekundárnu traumatizáciu u detí sme usudzovali podľa sily konfliktnosti spolužitia rodičov:

Za silne konfliktné sme označili vzťahy smerujúce k rozvodu, resp. tie, kde rozvodový proces už prebiehal (42 prípadov).

Za konfliktné tie vzťahy, v ktorých bola snaha o úpravu spolužitia a klienti zatiaľ neuvažovali o rozvode (67 prípadov).

1. V klientele CPPS v rokoch 1999 – 2000 sa vyskytli všetky druhy v literatúre popisovaného násilia.

Formy násilia vyskytujúce sa v klientele CPPS Prešov

V niektorých prípadoch sme zaznamenali kombinované násilie, avšak do tabuľky sme uviedli iba ten druh násilia, ktorý bol pre daného človeka najviac traumatizujúci. Pre porovnanie uvádzame percentuálny výskyt násilia, ktorý mapovala Kolesárová (1994) v rokoch 1992 a 1993 okrem iných inštitúcií aj v CPPS. Zaznamenala nižší výskyt fyzického násilia (30,5%), o niečo vyšší výskyt psychického násilia (36%), o niečo vyšší výskyt ekonomického násilia (20%), podstatne vyšší výskyt sociálneho násilia (8%) a približne rovnaký výskyt sexuálneho násilia (4%).

2. V uvedenej vzorke silne konfliktných a konfliktných vzťahov žije v súčasnosti stodeväťdesiatjeden detí, ktoré zažili minimálne sekundárnu traumatizáciu. Pravdaže, stupeň traumatizácie týchto detí bol rôzny. Prejavil sa poruchami v učení, poruchami spánku, onychofágiou, bolesťami hlavy, žalúdočnými ťažkosťami, nechutenstvom a enurézou. U starších detí sme zaregistrovali poruchy správania, u chlapcov sklon ku klamstvám, vyskytli sa i krádeže, u dievčat taktiež sklon klamať, túlavosť a striedanie partnerov.

Sme si vedomí, že náš príspevok je len sondou do problematiky násilia vyskytujúceho sa v klientele CPPS. Cielené zameranie pozornosti poradcu na problematiku násilia v klientele prináša zistenia, že výskyt akejkoľvek formy násilia v klientele je oveľa vyšší, ako sami poradcovia predpokladali. Dokladuje to porovnanie výskytu evidencie násilia v CPPS Prešov v rokoch 1992 – 1993 (5 prípadov) a v rokoch 1999 – 2000 (109 prípadov). Fenomén násilia ako taký sa v praxi CPPS vyskytoval pravdepodobne rovnako, ale bol zabudovaný do celkovej etiológie prípadu, resp. sa označoval iným termínom, napr. psychický tlak.

Toto zistenie poukazuje na potrebu scitlivenia poradcov na problematiku násilia, pravdepodobne i výcvikovou formou. Psychologický výcvik by mal pamätať i na sanáciu psychiky poradcu.

Zároveň vysoký počet traumatizovaných detí nás zaväzuje k tomu, aby sme venovali problematike násilia vyššiu pozornosť a prepracovali poradenský proces tak, aby zmiernil následky násilia na psychike detí.

Literatúra:

Kolesárová, A.: Vybrané informácie z analýzy stavu v oblasti intolerancie a násilia voči ženám v Slovenskej republike. In: Intolerancia a násilie voči ženám, Zborník z 1. seminára. Bratislava, 1994.
Langmeier, J., Balcar, K., Špitz, J.: Detská psychoterapie. Praha, Portál, 2000.
Šintalová, S.: Domáce násilie – zneužívanie ženy v partnerskom vzťahu. Diplomová práca, Bratislava, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1997.
Walker, L. E.: The Battered Women Syndrome Study: Results and Discusion. National Conference for Family Violence Researchers, Durham, New Hampshire, 1981.
Warshak, R.A.: Revoluce v porozvodové péči o děti. Praha, Portál, 1996.

PhDr .Elena Pavluvčíková

ÚP CPPS Prešov

"Neuznávam existenciu zla. Ide iba o nedostatok dobra, podobne ako tma je nedostatkom svetla."
Kňaz Pavol Flajžík

Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.4/2001