Po prečítaní informácie v “Info 3/01” o tom, že uzávierka článkov do ďalšieho čísla Empatie sa blíži, sadol som za počítač s cieľom napísať článok a poslať ho do Empatie. V tomto článku sa chcem zaoberať nadstavbovým využitím rovesníckej skupiny. V internom materiáli, ktorý sme napísali spolu s Oľgou Bindasovou o prevencii závislostí, sme v časti o Peer programe a rovesníckych skupinách informovali o základných špecifikách tvorby týchto skupín a hlavnými pravidlami (tzv. Deklaráciami), ktoré sprevádzajú skupinu počas jej existencie. Okrem iného sme načrtli možnosti využitia a pozitíva rovesníckeho programu i pripravených rovesníkov. V tom čase sme ešte nemali skúsenosti s využitím rovesníckej skupiny a jej sociálneho tlaku ako kvázi “terapeutického nástroja”. Pilotný projekt s uvedeným zameraním prebehol minulý rok počas letných prázdnin, kde sa ukázalo, že je možné využiť pozitívny vplyv skupiny a tým želateľným spôsobom ovplyvniť správanie jedinca zo sociálne neakceptovateľným správaním (agresívne správanie, užívanie drog a pod.). Na základe uvedenej skúsenosti sme vypracovali projekt s názvom “Letné špecializované sústredenie peer aktivistov s  integrovaním klientov pracoviska CPPS”. Projekt bol schválený Protidrogovým fondom SR a úspešne sa nám ho podarilo počas letných prázdnin zrealizovať.

V nasledujúcich riadkoch stručne načrtnem priebeh letného sústredenia. Projekt sme realizovali v termíne od 30. júla 2001 do 6. augusta 2001 (t.j. 7 dní) v rekreačnej oblasti Richňava. Účastníkmi tohto letného sústredenia (tzv. terénky) boli členovia dvoch rovesníckych skupín. Rovesníckej skupiny “Priatelia” pracujúcej pod odborným vedením nášho pracoviska a skupiny “Tik-Tak Peer” z Lučenca pracujúcej pod odborným vedením KPPP Banská Bystrica. Rovesnícka skupina Priatelia v tom čase existovala 7 mesiacov a mala za sebou 6 dvojdňových výcvikových stretnutí. Skupina Tik – Tak Peer existovala 10 mesiac a mala za sebou 6 jednodňových stretnutí a jedno 3-dňové víkendové výcvikové stretnutie. Tieto podrobnosti uvádzame zámerne, pretože realizovať zámer integrácie klientov do terénneho rovesníckeho programu, je možné realizovať len s dlhodobo fungujúcimi rovesníckymi skupinami. Pobytu sa zúčastnili dvaja klienti nášho pracoviska. V obidvoch prípadoch išlo o mužov vo veku 16 a 17 rokov, stredoškolských študentov. Pre potreby tohto článku budeme používať mená Karol a Martin. Klient Karol je študentom gymnázia a klient Martin študuje na strednom odbornom učilišti). Obidvaja klienti sa pobytu zúčastnili dobrovoľne, vopred boli oboznámení s podmienkami účasti a pobyt bol súčasťou prebiehajúcej individuálnej poradenskej starostlivosti. Dôvodom poradenskej starostlivosti v obidvoch prípadoch bolo užívanie marihuany. V čase realizácie projektu obidvaja klienti abstinovali, klient Martin bol v starostlivosti 6 mesiacov a klient Karol 4 týždne. Hlavnými organizátormi ako aj lektormi, ktorí zabezpečovali odbornú stránku celého sústredenia sme boli my dvaja s Oľgou Bindasovou. Pomáhali nám dvaja kolektori: laický terapeut Robo Hudec (v súčasnosti študuje sociálnu prácu) a študentka sociálnej pedagogiky Martina Jadroňová.

Projekt mal niekoľko cieľov a jedným z nich bolo aj využitie pozitívneho vplyvu rovesníkov, ktorí sú aktívne zapojení do Peer programu, na klientov nášho pracoviska. Našim cieľom bolo umožniť klientom zažiť si vplyv mladých ľudí rovnakého veku, ktorí sa správajú sociálne želateľným spôsobom, neužívajú alkohol, tabak ani iné návykové látky. Taktiež skupina peer aktivistov ako celok predstavovala pozitívnu alternatívu voči skupinám, z ktorých klienti pochádzajú a kde užívanie drog je súčasťou života členov skupiny. Rovesníci v tomto prípade pôsobili ako pozitívny vzor – model pre klientov s cieľom pozitívne ovplyvniť ich ďalšiu socializáciu a posilniť motiváciu neužívať návykové látky.

Spomínané podmienky účasti boli rovnaké pre všetkých účastníkov sústredenia a predstavovali ich tzv. Vyhlásenia – Deklarácie, ktoré stanovujú vedúci skupiny. Pre osvieženie pamäti ich zopakujem, pretože sú základom pre prácu v rovesníckom programe a sú neoddeliteľnou súčasťou existencie rovesníckej skupiny. Ide o tieto vyhlásenia:

1. Byť drogovo čistý a nebyť dílerom (Neužívanie návykových látok vrátane alkoholu a nikotínu a neposkytovanie drog inému)
2. Diskrétnosť (Táto deklarácia sa nevzťahuje na informácie o obsahu výcviku, programe a aktivitách. Vzťahuje sa na nevynášanie dôverných informácií mimo skupinu.)
3. Nenásilie (fyzické aj verbálne)
4. Presnosť (v zmysle dochvíľnosti)

Počas pobytu platil presný denný režim. Deň sa začínal budíčkom. Nasledovala ranná rozcvička spojená s ranným kúpaním v jazere. Každý deň začínal rannou komunitou, kde bol priestor na vyjadrenie spätných väzieb, postrehov na predchádzajúci deň s využitím techniky “Meranie teploty skupiny”, kde účastníci mali možnosť niekoho alebo niečo oceniť, vyjadriť svoje obavy, záhady, sťažnosti s doporučením na zmenu, podeliť sa o nové informácie i prezradiť svoje radosti a predsavzatia. Boli rozdelené denné služby, ktoré zahŕňali funkcie ako vedúci dňa, strážca presnosti, strážca dodržiavania deklarácií a noriem až po funkciu strážca ohňa. Na záver komunity bolo vyhlásené heslo dňa. Deň bol ďalej štruktúrovaný do dvoch odborných blokov. V rámci nich sa venoval najväčší priestor problematike komunikácie rozšírenej o techniky zamerané na kooperáciu, upevnenie skupinovej kohézie, riešenie problémových situácií a konfliktov i riešenie etických dilem. Nechýbal blok prvej pomoci zameraný všeobecne i špecificky na prvú pomoc pri otrave drogami a prevenčný blok zameraný na prevenciu šírenia pohlavných chorôb a AIDS. Každý deň končil večerným klubom so psychohrami rôzneho zamerania. Okrem odborného programu sa našiel priestor aj pre realizáciu hier zábavného i športového charakteru a turistiky. Veľkú obľubu si získal baseball. Skupina bola rozdelená počas celého pobytu na dve podskupiny, každá mala vlastný názov a logo. Toto rozdelenie sa potom využívalo pri hrách súťažného charakteru.

Klienti boli od začiatku zaradení priamo do programu, ubytovaní boli spolu s ostatnými účastníkmi v chatkách. Ostatní účastníci nevedeli dopredu o koho ide a záležalo len na klientoch koľko toho o sebe povedia pri úvodnom predstavovaní a zoznamovaní i počas celého sústredenia. Počas pobytu im bol pridelený tzv. strážny anjel (laický terapeut), ktorý im pomáhal prekonávať prvé ťažké chvíľky bez cigarety a alkoholu ako aj “zniesť” denný režim. Ako som už uviedol, klienti mali pred nástupom isté obdobie abstinencie od marihuany za sebou (rôzne dlhé, avšak minimálne 3 týždne) a neudávali počas celého pobytu žiadne problémy, čo sa týka chutí na marihuanu. Veľkým problémom bolo dodržiavanie nefajčenia. Prvé dni sa u klientov prejavovali dosť silné fyzické abstinenčné príznaky. Nepodarilo sa u nich dosiahnuť úplnú abstinenciu, ale výrazné zníženie spotreby cigariet, napr. z 20 cigariet denne na 1 – 2 cigariet denne. Čo sa týka programu a denného režimu, klienti sa po prvých dvoch dňoch úvodných ťažkostí úspešne zaradili. Tieto problémy neboli špecifické len pre klientov, ale aj “ostrieľaní” peer aktivisti mali zo začiatku problémy s režimom. Pravdepodobne to súviselo s tým, že boli vytrhnutí zo sladkého prázdninového ničnerobenia.

Počas trvania pobytu sa cesty klientov rozdelili: Martin ostal v pasívnej roli a Karol sa naopak prezentoval výraznou aktivitou. Často preberal rolu vedúceho skupiny, či kapitána družstva. Jeho aktivita strhávala ostatných k činnosti pri plnení rôznych úloh. Môžeme povedať, že uvedený klient si prežil skutočnosť, že dokáže byť zaujímavým, dôležitým a jedinečným pozitívnym spôsobom.

Celý pobyt priniesol niekoľko výrazných pozitív. Všetci zúčastnení si mali možnosť zažiť intenzívny zážitok z abstinencie. Zažiť si, že voľný čas sa dá tráviť zaujímavým a atraktívnym spôsobom, kde nuda nemá miesto. Kde na nudenie sa nezostáva čas. Mnohí z nich pri verbálnych spätných väzbách priznali, že toto je ich prvá chata, kde nepili a nefajčili a napriek tomu sa smiali, zabávali a niekedy aj ponocovali. Zažili si, že aj takto sa to dá. Mnohí z nich sa vyjadrili, že zážitky získané počas tohto pobytu sú neporovnateľne lepšie ako zážitky z chát kde boli pod vplyvom alkoholu, prípadne iných drog.

Najkrajší moment nastal na poslednej komunite vo chvíli, kedy sa Karol verejne spýtal, čo musí urobiť preto, aby sme ho prijali do rovesníckej skupiny. To bola príjemná odmena za prácu a námahu vynaloženú počas pobytu.

Letné sústredenie na Richňave ukázalo, že je možné využiť pozitívny vplyv rovesníckej skupiny na klientov. Je však jasné, že osamotene tento vplyv nemá dlhodobú a zázračnú účinnosť a je nutné jeho upevňovanie, ktoré sa realizuje počas následnej individuálnej starostlivosti. Celý pobyt mal napomôcť individuálnej práci s klientom, využívajúc jeho vlastný pozitívny zážitok. Ťažko sa mi hľadajú slová na popísanie toho čo sa odohralo počas pobytu na Richňave a čo z toho bolo to najsilnejšie pre klientov. Môžeme však konštatovať, že účasť klientov vo výcvikovom rovesníckom terénnom programe je jedna z alternatívnych možností ako obohatiť individuálnu prácu s klientom.

P.s. Práve, keď toto píšem je aktuálny stav nasledujúci: Klient Karol je zaradený do peer skupiny ako pozorovateľ – čakateľ. “Bojuje” sám so sebou, pretože na jednej strane by chcel byť riadnym členom skupiny, na druhej strane však zatiaľ nedokáže úplne prestať s fajčením, aj keď v súčasnosti fajčí “len” 3 cigarety denne (predtým 20 – 25 ks denne). Čo sa týka užívania marihuany, v septembri mal jeden relaps. Konzultácie sú jeden krát týždenne. Námatkovo sa vykonávajú kontroly moču.

Klient Martin sa po dvoch mesiacoch odmlky a prerušenia spolupráce zúčastnil októbrového stretnutia peer skupiny, kde sa vyjadril, že by rád vstúpil do skupiny. Avšak pri “koliesku” deklarácií sa ukázalo, že sa vrátil k užívaniu marihuany a preto zatiaľ do skupiny nebude zaradený. Súhlasil s pokračovaním a so  zintenzívnení individuálnej poradenskej starostlivosti i s ambulantnou starostli-vosťou v CPLDZ.

Mgr. Ľubomír Tichý

CPDZ Banská Bystrica

"Pomôcť možno iba tým, ktorí pomoc chcú."
S.Thompsonová

Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.4/2001