Táto otázka sa nám môže zdať ako nezmyselná, veď každý z nás vie, že klientom neposkytujeme služby za peňažnú úhradu. Nelogičnosť otázky sa ihneď stratí, keď sa pozrieme na problematiku z inej perspektívy.

Hovorí sa " Nič nie je zadarmo. Za všetko sa platí. Každá rada stojí groš.". Je to pravda, spravodlivosť a harmónia. Len platidlo je iné, ako si ho bežne predstavujeme: Ochota, Úprimnosť, Vytrvalosť.

Klient a psychológ sa stretávajú v psychickom priestore, kde vládnu zákony psyché. Kto chce niečo dostať, najskôr musí dať. K vyrovnaniu dochádza okamžite, spravodlivo. Každý obdrží len to, čo si zaslúži. V psychickej oblasti nemôžeme a neposkytujeme služby bezplat-ne, či už si to ako psychológovia uvedomujeme, alebo nie. Klient musí teda platiť skôr ako mu poskytneme radu, dokonca hneď pri príchode k nám. Je to ako v rozprávke. Dobrý starček dá radu tomu, kto si ju sám svojím úsilím zaslúži (pozdraví, je ochotný podeliť sa o posledný krajec chleba, pomôcť s batohom atď.). Ak nezaplatí takouto mincou, starček mu neporadí. Rada by dotyčnému nebola k úžitku, neviedla by k potrebnej zmene jeho charakteru, k sebauvedomeniu, k cieľu. Bola by mu len na príťaž, prekážku. Starček si uvedomuje námahu a zložitosť cesty, ktorú bude musieť hrdina príbehu podstúpiť, kým dosiahne vytúžený cieľ. Vie aj to, že nie hneď, ale až na tretíkrát, po rôznych peripetiách, sa mu to podarí. Starček vie, že hrdina dozreje a stane sa skutočnou osobnosťou. Psychológ musí byť ako starček z rozprávky. Musí vyžadovať plácu od klienta duchovnou mincou, pretože takou istou mincou v podobe rady, súcitenia, empatie, sprevádzania pri riešení jeho problémov a pod. sa mu odmení.

Prvá minca, ktorou klient platí je minca ochoty. Klient sa na svojej životnej ceste dostáva do situácie z ktorej nevie vlastnými silami nájsť východisko. Blúdi v labyrinte svojho problému a neustále sa zaplieta do jeho osídiel viac a viac. Už nevystačí s radami príbuzných, kamarátov, kolegov, márne listu v knihách a časopisoch (chce zatiaľ len prijímať, nie dávať). Prichádza okamih ochoty priznať si , že musí vyhľadať odbornú pomoc. Najmä muži, nie sú často ochotní, pozrieť sa pravde do očí. Pocity nadriadenosti, súťaživosti, sebestačnosti atď. im v tom niekedy bránia. Návštevu u psychológa preto zákonite vnímajú ako neúspech, porážku, totálne zlyhanie. Až ochota podeliť sa s iným (v rozprávke o krajec posledného chleba, o posledný dúšok vody) o svoj vnútorný život, paradoxne aj o svoje starosti a problémy, otvoria klientovi “zatvrdnuté srdce”. Klient zaplatil sám sebe prvou mincou skôr ako otvoril dvere poradne.

Druhou mincou úprimnosti, platí sám sebe v poradni. Koľko priestorov, výšok a hĺbok, tajných zákutí svojej osobnosti, svojej životnej cesty, života nám úprimnosťou otvorí, len toľko poznania, rád od nás obdrží. Hodnota jeho úprimnosti je priamo úmerná hodnote našej rady.

Treťou mincou vytrvalosti klient platí sám sebe v reálnom živote. Aké dlhé a strastiplné bude jeho putovanie k cieľu, k vyriešeniu jeho problémov, čo všetko bude musieť obetovať, čoho sa bude musieť vzdať, čo stratí a čo získa, záleží už len od neho. Na svojej púti však už nebude nikdy sám.

Napriek tomu, že zákony psyché nemôžeme bezprostredne vnímať zmyslami, pôsobia tak presne a neochvejne ako všetky ostatné zákony  vo svete a vesmíre. Predstavujú duchovnú stránku mince, to najspravodlivejšie platidlo. Hodnota tohto platidla sa meria na váhach srdca, citu, etiky a svedomia. Naše služby na psychickej úrovni preto nie sú a nemôžu byť bezplatné. Verme, že tento princíp si budeme čoraz viac uvedomovať v prospech klienta, ale aj poradcu.

PhDr. Peter Sklár

Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.4/2001