TÉMA

Jedným z hlavných etických zásad práce poradcu, či terapeuta je zásada Primum nihil nocere, čiže predovšetkým neuškodiť klientovi a zaručiť mu bezpečie počas celého poradenského procesu.

Otázky ochrany klienta ako aj dôvernosti informácií sa v praxi poradní (PPP i CPPS) pomerne striktne zachovávajú. No napriek tomu, keďže najčastejším klientom býva (najmä v okresných PPP) neplnoleté dieťa, narážajú psychológovia v tejto súvislosti aj na mnohé etické problémy.

Aj na tieto poukázal výskum, ktorý sme v roku 2000 uskutočnili medzi psychológmi, zameraný na využívanie psychologického poradenstva a psychoterapie v praxi pedagogicko-psychologických poradní. Nakoľko charakter práce i problémy na ktoré narážajú psychológovia v praxi PPP i CPPS sú si v mnohom podobné (Kopčanová, Krýslová, 1996) nazdávame sa že výsledky budú zaujímať aj našich kolegov z rezortu práce sociálnych vecí a rodiny.

Výskumu sa zúčastnilo 227 psychológov, čo je viac ako 75 % všetkých psychológov pracujúcich v PPP. Podľa prieskumu z roku 1999 v súčasnej dobe pracuje na 92 PPP približne 300 psychológov. Okrem iných dotazník obsahoval aj otázky týkajúce sa supervízie, vzdelávania a etických dilem Z výsledkov sme sa dozvedeli, že psychológovia najčastejšie absolvujú supervíziu (takmer polovica respondentov) u svojich skúsenejších kolegov na pracovisku, ďalší u kolegov z iných pracovísk (19,4%) a približne 10 % respondentov sa podrobí supervízii v rámci postgraduálu .

Je na škodu veci, že takmer 10 % psychológov nemá žiadne skúsenosti so supervíziou. Práve oni sa môžu nachádzať v situácii, ktorú popísala F. Inskipp ako stav nevedomej nekompetentnosti. Dôležitým krokom pre nich by bol posun z  nevedomej nekompetentnosti k  vedomej nekom-petentnosti, hoci poradcu samotného môže niekedy prekvapiť tejto získaná skúsenosť a vzbudiť v ňom určitú úzkosť. No ako uvádza M. Krýslová (1998): ...” ak psychológ vie, že nevie (napr. čo by mohol poskytnúť, ako by mohol pomôcť) je už na najlepšej ceste vyhnúť sa omylom a prípadnému poškodzovaniu iných”. Ak sa toto všetko odohráva v procese “učenia”, teda pod supervíziou, nasleduje stav vedomej kompetentnosti, ktorá pomáha poradcovi vybrať metódy, ktoré podľa súčasných znalostí najlepšie zodpovedajú danému problému, pričom celý postup sleduje dlhdodobé záujmy klienta.

Etická požiadavka neustálej supervízie v poradenstve nie je teda iba obyčajnou záchrannou sieťou proti nekompetentnosti, ale má aj pozitívnu funkciu: zvyšuje kvalitu poradenstva tým, že pripravuje profesionálne zdatných a morálne bezúhonných psychologických poradcov a psychoterapeutov.

O tom že psychológovia v rezorte školstva na Slovensku majú neustálu túžbu vzdelávať sa svedčí fakt, že až 66,6% respondentov v našom výskume prejavilo záujem o ďalšie vzdelávanie, a to najmä v aktívnej psychologickej intervencii, ktorá implikuje psychologické poradenstvo a pychoterapiu. (Kopčanová, 2001)

Napriek dôkladnej erudícii, sústavnej supervízii a veľmi zodpovednému prístupu k práci môže sa však niekedy psychologický poradca ocitnúť v dileme aký ďalší postup má zvoliť, aby: a) neublížil klientovi, b) pomohol pri riešení podstaty problému, pričom by tak c)robil v súlade so svojim najlepším vedomím a svedomím. V istých situáciách azda vhodnejšie ako riešiť samotnú dilemu je skôr objasňovať podstatu problému a skúmať dôsledky vyplývajúce z jednotlivých typov riešení.

So zložitými otázkami, najmä eticky rozporuplného charakteru sa vo svojej práci stretávajú nielen odborní pracovníci PPP a CPPS (tzn. poradenskí a klinickí psychológovia), ale i školskí psychológovia.

Ak pod pojmom dilema chápeme “spornú voľbu medzi dvoma protirečivými možnosťami” (Ivanová-Šalingová,1988), potom pod etickou dilemou rozumieme to, o čom britský Etický a profesijný kódex pre poradcov pojednáva v kapitole B 8: Riešenie konfliktov medzi etickými prioritami: “ Poradcovia sa môžu z času na čas ocitnúť zaskočení medzi dvomi etickými princípmi. Sú nútení zvážiť určitú situáciu, v ktorej sa nachádzajú a prediskutovať ju so svojimi poradenskými supervízormi a/alebo s inými skúsenými supervízormi. Dokonca aj po svedomitej úvahe pozoruhodných otázok, niektoré etické dilemy nemôžu byť vyriešené jednoducho alebo celkom uspokojivo” (BAC, 1992)

Zaujímalo nás, s akým typom etických dilem sa vo svojej práci najčastejšie stretávajú psychológovia v PPP. Uvedené otázky sme položili v dotazníku  v spomínanom výskume z roku 2000, zameranom na analýzu skúseností psychológov s využívaním psychologického poradenstva a psy-choterapie v praxi PPP. (Kopčanová, 2001). Pre porovnanie nielen množstva, ale aj charakteru jednotlivých etických dilem u psychológov s rôznou dĺžkou praxe sme náš súbor rozdelili na dve skupiny: prvú skupinu tvoria psychológovia, ktorí svoju odbornú prax začali vykonávať až po roku 1990, teda s praxou menšou ako 10 rokov, druhú skupinu tvoria psychológovia s praxou najmenej 11 a viac rokov.

Na našu otázku, s akými etickými dilemami sa vo svojej praxi stretli, odpovedalo- podľa nášho očakávania- podstatne menej kolegov z prvej skupiny (32,3%), no svoje skúsenosti s etickými dilemami vyjadrilo až 57,2 % psychológov s praxou dlhšou ako 11 rokov. S prekvapením konštatujeme, že v druhej skupine respondentov sa jedna z najčastejších dilem týkala problematiky sociálno-patologických javov. Pre obe skupiny však najdôležitejšou zostáva otázka : či, kedy a ako oboznámiť rodičov klienta s informáciami, ktoré si klient želá zachovať utajené, hoci svojou závažnosťou môžu ohroziť jeho ďalší zdravý vývin.

- Riešila som problém krádeže – klient sa mi s ňou zdôveril....

Zodpovednosť za vyriešenie akejkoľvek etickej dilemy spočíva vždy na poradcovi a nie na klientovi. Preto je dôležité, aby si poradca v každej, i tej najzložitejšej situácii vedel pomôcť.

Jeden z najnovších užitočných modelov pre riešenie etického problému (dilemy) navrhuje Tim Bond (1993). Spočíva v piatich krokoch :

V ďalšom kroku si poradca má zaopatriť nielen etický kódex vlastnej organizácie ale aj iné prístupné kódexy a stanovy. Ak pracuje vo viacerých organizáciách, má sa pridŕžať toho kódexu, ktorý je najšpecifickejší. Ak je potrebné, odporúča sa aj konzultácia s právnikom. Riešeniu etickej dilemy napomáha aj konzultácia so supervízorom a ďalšími skúsenými kolegami z  profesie, ktorí by mohli poskytnúť rozličné, no v každom prípade nezaujaté názory. Je potrebné dbať najmä na to, aby poradca neporušil hranice dôvernosti informácií. Pri konzultáciách sa odporúča robiť si dôkladné poznámky.

Tretí krok analyzuje priebeh udalostí. Poradca skúma a uvažuje nad všetkými možnosťami vývoja udalostí, ktoré by mohli prísť do úvahy, pričom nič nevynechá a ak je to možné, požiada aj svojho najbližšieho kolegu o pomoc. Spoločne porovnajú etické princípy užitočnosti (najlepší možný výsledok), spravodlivosti (najspravodlivejší výsledok) úctu voči autonómii (najmä klienta) a azda najdôležitejšie zo všetkého neublíženie (vyhnutie sa ublíženiu). Poradca tiež zváži všetky dôsledky, najmä v porovnaní klienta s inými klientami, profesionálmi, médiami a osobným vedomím.

Vydarilo sa to podľa môjho očakávania ? Ak nie, čo sa stalo ? Bola by iná situácia vhodnejšia ? Ako by ju bolo možné predvídať? Čo som sa o sebe naučil ?

Získal som nejakú novú skúsenosť, ktorú budem môcť využiť aj v budúcnosti ? 

V našom príspevku sme sa snažili priniesť niektoré inšpiratívne myšlienky kolegov z krajín, kde otázkam etických princípov a štandardov v psychologickej poradenskej praxi venujú osobitnú pozornosť už takmer dve desaťročia. Poukázali sme na význam etických princípov v poradenstve a uviedli sme aj niektoré výsledky z výskumu realizovaného v poslednom období na Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, s dôrazom na niektoré etické dilemy, s ktorými zápasia psychológovia v pedagogicko-psychologických poradniach na Slovensku. Z výsledkov výskumu je zrejmé, že etické dilemy sa v poradenstve objavujú takmer každodenne. Nazdávame sa, že ak mladší kolegovia zatiaľ etické dilemy dostatočne “necítia”, nie je to preto, že by ich uvedené problémy obchádzali, ale skôr preto, že zatiaľ sa ich možno nenaučili citlivo identifikovať a následne  aj kompetentne spracovať a teda aj riešiť.

Ak chceme v budúcnosti zabezpečiť kvalitné poradenské služby, mali by sme sa čím skôr zamyslieť nad vypracovaním špecifického etického kódexu a profesionálnych štandardov pre psychologické poradenstvo v rezorte školstva. Uvedomenie si vysokej zodpovednosti u začínajúcich, ale aj skúsených psychologických poradcov je dôležité nielen v záujme poskytnutia čo najkvalitnejšej služby, ale pomáha aj pri pochopení etických problémov. Pomáha chrániť klienta, ale aj samotného poradcu.

Doriešenie otázok vzdelávania, supervízie a etického kódexu odborných pracovníkov v rezorte školstva bude v najbližšej budúcnosti patriť medzi najdôležitejšie súčasné úlohy našich odborných inštitúcií, ale aj profesných združení a spoločností. 

American Psychological Association: Ethical Principles of Psychologists and Code of Conduct. Washingtom, DC: APA,INC.1992
Bond, T: Standards and Ethics for Counselling in Action, London, Sage, 1993
Bond, T.: Standards and Etics for Counselling, London, Sage, 1997, p. 41
British Association for Counselling: Code of Ethics and Practice for Counsellors, London 1992
Cooper, G.F.: Ethical Issues in counselling and psychotherapy: the background´, British Journal of Guidance and Counselling, 1992, 20(1):1
Inskipp, F.: Counselling: The Trainer´s handbook, NEC, Cambridge,1986
Ivanová-Šalingová M.:Slovník cudzích slov SPN Bratislava, 1988, s.120
Kopčanová,D.:K vybraným problémom vzdelávania poradenských pracovníkov- psychológov v rezorte školstva na Slovensku. VUDPaP, PaP, 36, 2001,č.1 s. 67-79
Kopčanová D.- Krýslová M.: PPP a CPPS na spoločnej ceste ku klientovi. Zbor. CPPS, Bratislava, 1996, s.49-52
Krýslová, M : Niektoré etické problémy v práci školského psychológa. In: Metódy a programy práce školského psychológa. Zborník AŠP, Psychoprof, 1998,s.41

PhDr. Dagmar Kopčanová,

VÚDPaP

 "Aj keď sme spokojní so svojím životom, ktokoľvek doň vstúpi, musí ho pozdvihnúť."
J.Gray

Späť na úvodnú stránku bulletínu EMPATIA č.4/2001