 |
|
Mladost, skola, puberta
 verze 2.41
|
|
|
|
|
začiatok nového života?
|
Autor:
andi*
Datum: 28.07.2010, 22:27:52
Dobrý deň...skôr ako vám porozprávam, resp. napíšem o mojom probléme, chcel by som sa trochu "predstaviť". Je jedno ako sa volám :), je jedno ako sa volá obec v ktorej bývam (je to však taká malá-veľká dedina na východe Slovenska) a mám 19 rokov- vek, v ktorom sa väčšina rovesníkov rozhoduje buď pre štúdium na vysokej škole alebo prácu. Pre mňa bol vhodnejší variant A, keďže z duše nenávidím manuálnu prácu, ale so školou vychádzam celkom dobre. Pretože idem študovať nemecký jazyk, rozhodnutie univerzity padlo na Bratislavu (tá je blízko pri nemecky hovoriacom Rakúsku). No pokiaľ viac rozmýšľam, nebude to jediný dôvod, prečo sa od svojho rodiska chcem "trepať" tak ďaleko. Viete, ak ste už bývali (alebo bývate) na dedine, viete, že každý tu "točí" o každom, každý každého pozná, a začína sa mi už zdať, že aj každý každého nenávidí. No dobre, možno som sa nevyjadril presne. Lepšie by bolo: každý by chcel byť niečo viac ako ten druhý, no nič pre to nespraví (jedine čo vie, je závidieť). Útočisko od tohto "sveta" som našiel doma, veľmi som si obľúbil počítač(čítaj internet) v miestnosti širokej meter x meter, dať často zatvorenej (kde sedím aj teraz). Vonku nechodím, kamarátov nemám, alkohol mi nechutí, 2x som bol na diskotéke (z donútenia), ale nikdy viac, priateľku nemám, nemal som ani mať nebudem (pochybujem dokonca o svojej orientácii, ale skôr som niečo ako asexuál. O tom ale normálne nehovorím), nešportujem(plánoval som behať kvôli postave, ale o tej svojej dedine som už písal), nebicyklujem (najprv nebolo s kým, teraz po rokoch už môj bicykel patrí malému bratrancovi).
Ono je to tak, že na základnej škole (opäť pripomínam dedinskej) mi bolo vážne hrozne. Cítil som sa dosť opustený, sám a dosť naviazaný na rodinu. Ešte k tomu dosť nesamostatný (mama sa mi dokonca pred polrokom priznala, že sa bála či vôbec zvládnem prejsť cez cestu) :( ...a to si možno ani neviete predstaviť aké boli hrozné prvé dni na strednej škole. A z nich sa stali týždne z týždňov mesiace. Začal som si uvedomovať, ako dobre bolo na základnej škole, začalo sa mi zdať, že ma ostatní nenávidia, hoci ja som proti nim nemal nič. Už som bol na tom, že zmením školu a pôjdem do väčšieho mesta, ale problém bol v tom, že lepšie školy už nemali voľné miesta. Tak som sa rozhodol, že 4 roky budem nejako bojovať a neskôr si ma aj trošku obľúbili. Po čase som išiel ale na taký malý zahraničný pobyt, trval možno týždeň, ale býval som v komplet zahraničnej rodine, kontakt so Slovákmi som ale mal kontakt. Bol to vlastne výmenný pobyt, ktorého sa zúčastnilo aj pár mojich spolužiakov, každý deň sme chodili vonku, do barov, mesta etc :) Myslel som si že to bude pokračovať aj na Slovensku, ale opak bol pravdou. Do zahraničia som išiel kvôli jazyku. Pobyt mi dal ale 2 veci: Prvou je to, že by som sa mal jazyk učiť trošku viac a tou druhou je to, že som sa začal zamýšľať nad životom ktorý žijem. Začal som sa k ľuďom správať priateľskejšie, majú ma oveľa radšej ako kedykoľvek predtým, ale veľa prevratného ani nezmenilo (ale bol som so spolužiakmi možno 2 krát vonku, inak nič). Ale vrátim sa ku tej škole. Už som povedal, že v prvých mesiacoch som si vážne uvedomoval, že ZŠ bola oveľa lepšia ako SŠ..táto mienka sa ale dokonale zmenila. Dokonca môžem povedať, že na strednej som sa učil menej ako na ZŠ (keďže tam som sa učiť nevedel. Len bifliť, pred tabuľou "odverklikovať" a naučenému povedať dovidenia). Na SŠ som aj výrazne dospel, pred pár rokmi som si ani nedovolil nikam sám cestovať, jediný problém boli stresy, ktoré som považoval za taký "hnací" systém, aby som nezlenivel. Po čase mi to už išlo cez hlavu a to si nechcite predstaviť matury z predmetu, ktorý nemám rád :)
A teraz je obdobie, keď mám ísť študovať. Ďaleko. Na internáte. Síce som na gymnáziu dospel, no dodnes mám akýsi problém nadväzovať kontakty. Teda horšie je to už s ich udržaním. Keď do toho mesta dôjdem, ovládne ma trošku taký stres (ktorý pre mňa vôbec nie je neznámy). Keď tam ale budem, chcem sa ale ešte naučiť plávať, začať behať, zohnať trénera a začať cvičiť. Ale teraz ja nemám tušenia, či to všetko budem so školou zvládať. Nemám ani tušenia, o čom je univerzitné štúdium (navyše jazyky sa treba učiť stále, lebo sa strašňe ľahko zabúdajú). Teraz sa nechcem opýtať, či tam nastúpiť alebo nie. O tom som sa už rozhodol. Ja sa ale bojím, či to celé zvládnem...či prežijem aj internát a ako si to mám tie kontakty zháňať. Idem tam celkom sám, ale pokiaľ sa ešte nezmením, bude mi aj to rakúsko na jedno veľké „Scheiße“!
|
|
 |
|
Re: začiatok nového života?
|
Autor:
beki
Datum: 29.07.2010, 23:10:36
Kto nejde do vody, ten sa plávať nenaučí. Načo sa trápiš už teraz? Strach prekonáš tak, že do toho pôjdeš. A tým získaš aj sebaistotu. Už si si dokázal, že všeličo zvládneš. Všetci máme občas strach a úzkosť z prekonávania istých situácií. Nesiľ sa do získavania kontaktov. Buď spočiatku pozorovateľom a možno si nájde niekto Teba, nemusíš Ty jeho. Buď vnímavý a pozorný k potrebám iných a nechaj vzťahy prirodzene dozrievať. V izbe je malá pravdepodobnosť, že niekoho stretneš, ale vidím, že plánuješ rôzne aktivity pre sebarozvoj. Tak je veľká šanca stretnúť kamarátov, s ktorými si porozumieš. Stačí aj jeden. Vyhľadávaj ľudí, od ktorých sa môžeš niečo naučiť, ktorí Ťa obohatia.
Je to trošku hotentótsky sformulované (únava), ale hádam si z toho niečo vyberieš.
|
|
|
|
Re: začiatok nového života?
|
Autor:
mm
Datum: 04.09.2010, 01:45:07
Vobec sa s tym netrap, ze ako to zvladnes. Urcite to zvladnes, aj podla toho co si napisal. Tie kontakty, ja som taka tiez..tiez som sa obavala vselicoho, napr. teraz som sa prestahovala do mesta v anglicku kde som nikoho nepoznala..tiez som nevedela co bude :D a je to super, stretla som par ludi :) no a univerzita, to mas super! Kazdy kto ide na univerzitu dufa, ze najde novych kamosov, ze spozna ludi. Vsetci su na tom rovnako :) takze na to nezabudaj a trochu doveruj ludom, na svete je kopa skvelych ludi aj ked nikto nie je dokonaly...no a na univerzite je vela ludi, urcite si najdes par s ktorymi si budes rozumiet a este BA je velke mesto este o to vacsie sance mas ;) a ked zacnes s nejakymi zaujmami ako je ten sport a tak..tak tam tiez najdes podobne zameranych ludi...mas sa naco tesit!! Pekne si tu vysku uzi, urcite to bude super ako zazitok aj ako lekcia do zivota ;)
|
|
|
Vyhledat
FAQ
