DOSPIEVANIE A JEHO PROBLÉMY

Je nevyhnutné, aby človek po narodení bol pod opaterou rodičov alebo vychovávateľov. Tak prekonáva vek novorodenecký, dojčenský, predškolský, školský a obdobie dospievania. Vlastný život sa mu nezačína po dosiahnutí dospelosti, no je to hranica, od ktorej za seba plne zodpovedá ako člen spoločnosti so všetkými prejavmi svojej osobnosti v kladnom alebo negatívnom smere. Potom nasleduje obdobie prechodu do staroby (zvané aj klimaktérium), ktoré sa prejavuje ako strata sexuálnej aktivity.

Dospelý vek obvykle delia autori takto:

• obdobie mladého muža a mladej ženy - od 20 do 30 rokov

• fáza zrelého muža a zrelej ženy, ktorej trvanie sa líši podľa pohlavia. Vyznačuje sa pomalým miznutím plodnosti (u žien medzi 45, až 55. rokom, u mužov sú individuálne rozdiely väčšie - medzi 55. až 65. rokom).

• Obdobie prechodu do staroby a starecký vek prežívajú niektorí veľmi intenzívne, rozličným spôsobom sa bránia proti starnutiu, mnohí to redukujú iba na úsilie udržať si sexuálnu aktivitu a vonkajšie príznaky mladosti.

Súčasný spôsob života vedie k tomu, že sa dospievanie značne urýchľuje a nástup staroby oddaľuje. Pomerne markantný býva rozdiel medzi kalendárnym a biologickým vekom. Moderná psychológia si tieto javy prvorado všíma.

Obdobie dospievania je jedno z najdôležitejších. Rozdeľujeme ho na:

a) predpuberta (od 9. do 12. roka, podľa niektorých autorov a v závislosti od rasových a geografických faktorov až do 14. roka) ;

b) puberta (od 12. do 15, roka, podľa iných od 13. až do 16. roka) ;

c) adolescencia (od 19. až do 20. roka).