Obdobie adolescencie

Po ukončení puberty prichádza posledná fáza dospievania, adolescencia, t. j. obdobie mladíckosti (u chlapcov od 17 do 21 rokov, u dievčat od 15 do 18 rokov). Mladiství v tomto období si už zvykli na rovnoprávne zaobchádzanie, pokladájú ho za prirodzené. Na podnety prostredia reagujú už omnoho pokojnejšie, bez sklonu k rebelantstvu, ale usilujú sa vždy presadiť alebo vyjadriť vlastný názor. Nie sú ochotní prijímať ponaučenie dospelých, bez námietky plniť ich rozkazy, ale chcú zaujať a vyjadriť svoje vlastné stanovisko.

V adolescentnom veku sú chlapci a dievčatá zväčša na stredných školách , niektorí sú už po vyučení a v pracovnom pomere, vykonávajú základnú vojenskú službu, ba sú aj na vysokých školách.

Z psychologickej stránky toto obdobie neprináša mnoho nového. Zmeny spôsobené pubertou sa konsolidujú. Mladík alebo deva vycítia a už vedia adekvátne posúdiť situáciu a podľa toho sa zariadia. Aj v tomto období sú ľahko zraniteľní, záleží im na tom, čosi o nich myslia ľudia, ako ich hodnotí okolie. Aby sa dospievajúci mladík mohol vyznať sám v sebe, nevyhnutne potrebuje vlastné súkromie; obyčajne ho nemá.

V tomto období sa mladí ľudia obyčajne začínajú na seba dívať kriticky, začínajú registrovať aj vlastné nedostatky a chyby, objektívne posudzujú a uznávajú hodnoty a dobré vlastnosti iných ľudí a začínajú byť vyrovnanejší v myslení aj cítení. Pretože sa vnímavosť mladíka zvýšila a vycibrila, hodnotí iných ľudí, s ktorými prichádza do styku, omnoho výstižnejšie a pravdivejšie. Jeho záujmy v porovnaní so záujmami v období puberty sa značne ustaľujú, nadobúdajú charakter sebavedomého zamerania, čo je ukazovatelom celkového vývinu, zrelosti a dospelosti. Vyhraňuje sa i charakter, vytvára sa osobnosť mladíka alebo dospelej ženy so všetkými osobnostnými znakmi neopakovateľného jednotlivca. Mladík i deva už vedia objavovať nové zdroje radosti a šťastia v krásach prírody, v bohatstve umenia a v možnostiach uplatniť a presadiť sa v živote. Ciele a životné plány, ktoré si mladiství vytyčujú, bývajú reálne, dosiahnuteľné, obyčájne sa opierajú už o ich nadanie a vlohy. To sa týka aj výberu ľudí svojho i druhého pohlavia. Rodičia by sa mali usilovať vytvoriť si k mladistvým obidvoch pohlaví dobrý vzťah. Do značne j miery ho utvárajú a udržiavajú aj rodičia, keď sa naučia chápať u mladistvých ich potrebu väčšej nezávislosti, samostatnosti, na čo majú právo aj podľa zákona po dosiahnutí 18. roka, teda vznikom plnoletosti a dospelosti podľa zákona. Rodičia, ktorí pokračujú aj po dosiahnutí dospelosti svojho dieťaťa v autoritatívnom dozore, akoby bolo maloleté, prekračujú svoju rodičovskú právomoc, dospelé dieťa ponižujú, čo vyvoláva veľkú nespokojnosť a konflikty.

Dospelí mladí ľudia sa môžu voľne rozhodovať o svojich osobných veciach, slobodne konať. Rodič môže radiť, nie však autoritatívne nariaďovať.