Ako by sa malo pri výchove jediného dieťaťa správne postupovať?

1. U jediného dieťaťa sa následkom výchovných chýb prejavuje egoizmus omnoho výraznejšie ako u ostatných detí. Tento vypuklý egoizmus treba tlmiť, dieťa podnecovať na altruistické a kolektívne konanie a správanie, na rešpektovanie záujmov, práv a potrieb iných ľudí. Treba ho viesť k utváraniu správnych medziľudských vzťahov, k zmyslu pre kolektívnu prácu, kolektívnu zodpovednosť, kolektívny prístup, družnosť a pre kolektívnu radosť zo spoločne vykonanej práce alebo uskutočneného diela. Aj jediné dieťa sa musí podriaďovať a naučiť sa prispôsobovať osobné záujmy záujmom a potrebám celku, kolektívu a spoločnosti. Základy takého správania a konania by sa mali položiť správnou výchovou už v predškolskom veku.

2. Rodičia by svojmu jedinému dieťaťu nemali brániť stýkať sa so seberovnými vrstovníkmi. Dieťa potrebuje detský kolektív, detskú spoločnosť, musí si nájsť miesto medzi vrstovníkmi, dosiahnuť, aby ho prijali, mali radi a uznávali. Aj jediné dieťa sa musí naučiť prispôsobovať sa pravidlám hry, záujmom ostatných detí, aby si nevindikovalo pre seba výnimočné postavenie v detskom kolektíve, aké eventuálne požíva vo svojej rodine.

3. Aj jediné dieťa musí už od detstva poznávať životné ťažkosti, problémy, musí sa presvedčiť, že nemôže mať "ustlaté na ružiach", musí sa naučiť prekonávať prekážky, pestovať osobnú disciplínu, pevnú vôľu, samostatnosť, rozhodnosť, iniciatívu a vytrvalosť. Preto ho treba už od malička privykať na drobné práce primerané jeho veku, naučiť ho na sebaobsluhu, vyžadovať od neho presnosť, vštepiť mu zmysel pre pracovnú zodpovednosť a presné a svedomité plnenie povinností.

4. Pri výchove jediného dieťaťa by mali rodičia dbať o to, aby sa ich dieťa naučilo správne posudzovať situáciu, aby si osvojilo zmysel pre pravdu a spravodlivosť, aby si uvedomilo, že aj iní majú také práva ako ono a že nemá nárok na nijaké výnimočné postavenie.

5. Tak ako u všetkých detí, aj u jedináčika sa treba starať o rozširovanie záujmovej oblasti, jeho záujmy správnym smerom zameriavať primerane schopnostiam, nadaniu a možnostiam. V tomto smere sa často prehrešujú ctižiadostiví rodičia, ktorí sa usilujú, aby ich jediné dieťa dosiahlo v živote to, čo sa nepodarilo im, hoci dieťa na to nemá reálne možnosti a intelektové predpoklady.

6. U väčšiny jedináčikov sa prejavuje narušená emocionalita: sú buď brutálne bezcitní, alebo precitlivení, s narušenými medziľudskými vzťahmi, majú nereálne predstavy o živote, a preto aj nereálne životné plány a perspektívy do budúcnosti, nesprávny pohľad na život, na svoje postavenie v spoločnosti a na svoje prostredie. Niektorí jedináčikovia sú príliš emocionálne viazaní na svojich rodičov, od ktorých stále očakávajú pomoc. Často sa to prejavuje aj v manželstve jedináčika ako negatívny faktor, ktorý narúša jeho manželstvo, lebo jedináčik od svojho partnera očakáva, že bude s ním zaobchádzať tak, ako to robievala jeho matka, hoci sám sa správa egoisticky a nie je schopný prispôsobiť sa. Ich výchovné pôsobenie na vlastné deti býva neraz tiež poznačené ich neprimeraným pohľadom na svet. Štatistiky a výskumy súhlasne potvrdzujú; že v manželstvách jedináčikov sa vyskytuje viac nedorozumení a konfliktov ako u osôb z viacdetných rodín.

Nesmieme zabúdať, že každý jednotlivec predstavuje jedinečnú, neopakovateľnú bytosť, ktorá sa od iných Ľudí líši svojimi vlastnosťami, a preto nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že by z každého jedináčika musela vyrásť narušená osobnosť. Rodičia jediného dieťaťa! Nezabudnite, že máte pre svoje dieťa vytvoriť vhodné výchovné prostredie, v ktorom nájde okrem Vašej lásky aj správne vedenie v zmysle uvedených zásad !