Žiarlivosť dospelých osôb patrí k silným ľudským afektom, ktoré veľmi intenzívne zachvacujú celú osobnosť človeka. Žiarlivec stráca kontrolu nad sebou, nie je schopný ovládať sa. Stáva sa dokonca, že psychicky labilné osoby sa v žiarlivosti dopúšťajú aj trestných činov. Žiarlivosť vyvoláva manželské rozvraty, ľudské tragédie, nenávisť i závisť, ba i vraždy a samovraždy. Fantázia žiarlivca pracuje "na plné obrátky", vytvára hotové príbehy nevery.

U dospelých osôb rozlišujeme žiarlivosť normálnu a patologickú, ktorej vystupňované formy sa liečia ako psychický defekt v psychiatrických zariadeniach. Ide o normálnu, alebo patologickú žiarlivosť, zisťujú psychiatri na základe podrobnej anamnézy osôb trpiacich žiarlivosťou. Zisťujú sa všetky okolnosti, ako žiarlivosť vzniká, či je opodstatnená, alebo bezdôvodná, len ako výtvor obrazotvornosti.

Prejavy žiarlivosti sa manifestujú u každej osoby rozličným spôsobom; lebo pritom rozhodujú nielen biologické faktory, temperament, ale aj rozličné iné okolnosti, predovšetkým správanie sa milovanej osoby a oprávnenie žiarlivca. So žiarlivosťou sa stretávame u obidvoch pohlaví, vo všetkých spoločenských vrstvách a v každom veku. Žiarlivosť vystupňovávajú také vlastnosti, ako pocit menejcennosti, alkoholizmus, nevzdelanosť a pod. Rozhodujú pritom i ďalšie činitele.

Žiarlivá osoba je nekritická, nedá sa ničím presvedčiť, že jej práva sa neporušili, že dotyčná osoba sa nedopustila nevery a nesprávala sa tak, aby bol dôvod žiarliť.

Žiarlivosť v dospelosti vzniká medzi manželmi i milencami. Veľmi nepriaznivo pôsobí na sebavedomie človeka, zasieva pocit nedôvery k jeho hodnotám, spôsobuje stratu sebaistoty a znižuje sebavedomie. Pritom vyvoláva u žiarlivej osoby úsilie získať možnosť kontrolovať osobu, ktorá je objektom žiarlivosti, a všetko o nej vedieť. Komplex menejcennosti na žiarlivca intenzívne dolieha, snaží sa prekonať ho ukazovaním svojich predností, dobrých spoločenských vlastností a kvalít. často však volí vonkoncom zavrhnutiahodný spôsob: objekt žiarlivosti ponižuje, podceňuje, rozlične uráža, nespravodlivo hodnotí, kým seba, naopak, vyzdvihuje, ba chváli sa neexistujúcimi vlastnosťami.

Drobné prejavy žiarlivosti sa vyskytujú spravidla u každého človeka. Ide o prirodzenú žiarlivosť, ktorá po vzájomnom vysvetlení a upevnení vzájomnej dôvery môže partnerov aj zblížiť a upevniť ich vzájomný vzťah. Prirodzená žiarlivosť sa často upraví sama od seba. Ak sa partneri majú skutočne radi, majú úprimné úsilie žiť spolu, napadnutý partner svoje konanie, ktoré dalo podnet na žiarlivosť, vysvetlí, odôvodní a usiluje sa správať tak, aby sa žiarlivá osoba mohla presvedčiť, že jej žiarlivosť je neopodstatnená.

Ak je žiarlivosť odôvodnená, vyvíjajú sa vzájomné vzťahy podľa toho, aké plány má neverný partner a ako klamaný partner neveru znáša. Buď' sa partneri obrátia na súd, aby ich rozvrátené manželstvo zrušil, alebo si svoje spolunažívanie upravia.

Ako sme už uviedli, intenzívna chorobná žiarlivosť sa pokladá za duševnú chorobu, ktorá sa lieči na psychiatrii, no s veľmi slabými výsledkami.

Patologická žiarlivosť má trvalý charakter, liečením sa veľmi ťažko ovplyvňuje a po prepustení z liečby sa obyčajne objaví znovu.

Chorobná žiarlivosť sa obyčajne prejavuje bezdôvodným upodozrievaním z nevery partnera alebo partnerky, agresívnym správaním sa voči nemu, o to nebezpečnejším, že patologický žiarlivec ho neovláda, je schopný konať skratovo, bez uváženia.

Patologická žiarlivosť sa vyskytuje neraz i u alkoholikov, neschopných ovládať sa a kontrolovať svoje konanie pod vplyvom alkoholu, ktorý fantáziu ešte viac rozvášňuje.

Vyliečenie alkoholika zo žiarlivosti závisí od jeho vyliečenia z alkoholizmu.

Ani pri patologickej žiarlivosti sa partneri vždy nerozchádzajú, najmä ak majú deti a keď je napádaný partner submisívny, ochotný prispôsobiť sa žiarlivému partnerovi a prijať nanútené spôsoby správania. Vyžaduje si to porozumenie a snahu udržať manželstvo a schopnosť vychádzať impulzívnemu partnerovi v ústrety. Niektorí psychológovia odporúčajú na vyliečenie zo žiarlivosti, aby upodozrievaný a napadnutý partner začal sám žiarliť (i keby svoju žiarlivosť len predstieral). Tým si žiarlivá osoba začína uvedomovať svoju hodnotu pre toho druhého, čím sa posilní jej sebadôvera, začne prehodnocovať skutočnosť a vlastná žiarlivosť niekedy ustúpi.

Ak je patologická žiarlivosť podmienená inou duševnou poruchou, nie alkoholizmom, potom bude treba likvidovať najprv túto poruchu, pokiaľ je vyliečiteľná; jej vyliečením prestane aj patologická žiarlivosť.