Fajčenie patrí medzi toxikománie, predstavuje najrozšírenejší zlozvyk, spoločenskú neresť, ktorá spôsobuje mnoho zla v oblasti zdravia, medziľudských vzťahov, v pedagogike, na pracoviskách a všade, lebo znečisťuje prostredie. Fajčenie je spojené s vysokou návykovosťou, preto zhubne pôsobí na formovanie osobnosti.

Hneď na začiatku sa vynára otázka, prečo vlastne ľudia fajčia, v čom spočíva príťažlivosť alebo tajomné čaro, pre ktoré sú fajčiari ochotní toľko obetovať a ktoré tak nepriaznivo zasahuje do vývinu osobnosti človeka.

Vieme, že fajčia starí aj mladí, muži i ženy, chlapci aj dievčatá. Pri každej kategórii existuje trocha odlišný dôvod fajčenia, i keď všetci fajčiari majú niečo spoločné.

Čo vlastne je látka, ktorú fajčia fajčiari? Prudký jed nikotín, nachádzajúci sa v rastline zvanej tabak, ktorú s týmto cieľom pestujú, zberajú, sušia a preparujú na tabakové výrobky. Nikotín je zapáchajúci alkaloid v podobe olejovitej, na svetle a na vzduchu nestálej kvapaliny, ktorá zvyšuje dráždivosť nervovej sústavy.

Prečo teda ľudia fajčia? Výskumy potvrdzujú, že dospievajúci pravdepodobne fajčia preto, aby prekonali komplex menejcennosti; ktorý na nich v ich veku dolieha, usilujú sa ho fajčením kompenzovať, vyrovnať sa dospelým a ukázať, že sú tu, aby ich teda brali vážne. Niektorí chcú imponovať druhému pohlaviu a "vyťahovať sa" pred priateľmi, vrstovníkmi. Sprvu ich ženie do fajčenia zvedavosť, dlho nevedia prísť fajčeniu na chuť, premáhajú sa a usilujú sa dokázať, že čosi vydržia. Mnoho mladých fajčiarov a fajčiarok fajčí "z módy", i keď im fajčenie prináša samé nepríjemnosti v rodine, škole, v spoločnosti či na pracovisku.

Tretia kategória fajčiarov, najmä strednej a staršej generácie, fajčí preto, lebo vraj "musí", cigareta alebo cigara sa im žiada, nevedia odolať, majú už návykom oslabenú vôľu, stali sa otrokmi návyku na nikotín, podľahli "čaru" cigaretového dymu. Sami seba nasilu presvedčujú, že všetky nepríjemné sprievodné javy súvisiace s fajčením nestoja za to v porovnaní s nekonečným pôžitkom, čo im prináša cigareta, len aby ospravedlnili svoju slabosť a nemuseli sa zrieknuť fajčenia. (Argument "musím" je taký módny, že ho ako najpádnejší uvádzajú i celkom mladí, ba novopečení fajčiari.)

Keď máme odpovedať na otázku, či všetky argumenty fajčiarov majú svoje opodstatnenie, treba analyzovať výhody a nevýhody vyplývajúce z fajčenia.

Fajčiari dokazujú, že fajčenie im poskytuje pôžitok, istý druh nervového uspokojenia, že zmierňuje afektívne rozrušenie po ťažkých psychických stresoch alebo po ťažkej práci, že zaháňa hlad a tlmí smäd. Opodstatnenosť tohto tvrdenia je sporná, pretože každý organizmus reaguje trocha odlišne.

Oproti "výhodám" existuje viacero objektívne zistených dôsledkov, ktoré z fajčenia alebo zo šnupania tabaku vyplývajú. Dôsledky vyplývajúce z fajčenia sa vzťahujú na oblasť zdravotnú, finančnú, spoločenskú i psychologickú.

Škodlivosť fajčenia zo zdravotnej stránky. Škodlivosti fajčenia sa venovalo nemálo vedeckých výskumov. Uvedieme výsledky výskumu, konaného v USA (podľa Rystrický, V. - Balar., J.: Fajčenie a zdravie. Bratislava, Osveta 1964). Podľa tejto publikácie výskumy nezvratne dokázali, že jestvuje príčinná súvislosť medzi fajčením a vznikom viacerých chorôb, najmä pľúcnej rakoviny.

U fajčiarov sa vyskytujú najčastejšie a vo väčšej miere tieto ochorenia, pričom na jedného chorého nefajčiara pripadá značný počet ochorení fajčiarov: rakovina pľúc (na jedného nefajčiara pripadá 10,8 ochorení fajčiarov), bronchitída a emfyzém (6,1), rakovina hltana (5,4), rakovina ústnej dutiny (4;1), rakovina pažeráka (3,4), žalúdočné a dvanástnikové vredy (2,8), rozličné choroby krvného obehu (2,6), cirhóza pečene (2,2), rakovina močového mechúra (1,9), koronárna choroba (1,7), rozličné srdcové choroby (1,7), choroby srdca zapríčinené vysokým tlakom (1,5), všeobecná arterioskleróza (1,5), rakovina obličiek (1,5), ostatné druhy rakoviny (1,4). Priemer (všetky príčiny) je spolu 1,7. To znamená, že priemerná úmrtnosť fajčiarov bola o 70 % vyššia na všetky choroby ako úmrtnosť nefajčiarov.

Z uvedenej publikácie sa dozvedáme, že nikotín pôsobí na vegetatívnu nervovú sústavu. V malých dávkach pôsobí povzbudivo, Vo väčších dávkach nikotín pôsobí ako tlmič (inhibítor), ba ako jed, ktorý ochrnuje nervovú sústavu a vyvoláva kŕče hladkého svalstva, najmä svalov a ciev.

Zvýšenie úmrtnosti fajčiarov oproti nefajčiarom sa 'najvýraznejšie prejavuje medzi 40, a 50. rokom a klesá s postupujúcim vekom.

Zvýšenie úmrtnosti sa prejavuje výrazne u fajčiarov, ktorí dym vdychujú.

Najčastejšou chorobou z fajčenia cigariet je rakovina pľúc, ktorá postihuje fajčiarov cigariet takmer jedenásťkrát častejšie ako nefajčiarov. Všeobecne možno povedať, že pravdepodobnosť ochorenia a smrti; na koronárnu -chorobu sa zvyšuje tým viac, čím viac cigariet človek vyfajčí a čím hlbšie vdychuje dym.

V súčasnosti umiera na rakovinu pľúc šesťkrát viac mužov ako žien. Zvyšuje sa úmrtnosť mladších ročníkov obyvateľstva, rakovina pľúc sa vyskytuje častejšie ako v minulosti. Výskumy dokázali, že fajčiari cigariet ochorejú na rakovinu pľúc častejšie ako iní fajčiari, že počet ochorení na rakovinu pľúc sa zvyšuje úmerne s počtom vyfajčených cigariet, že výskyt rakoviny pľúc u bývalých fajčiarov je nižší ako u fajčiarov, ale vyšší ako u nefajčiarov. O onkogenite nikotínu svedčia aj pokusy so zvieratami.

Fajčenie zhubne pôsobí najmä na mladistvých fajčiarov obidvoch pohlaví, intenzívnejšie na dievčatá ako na chlapcov, spomaľuje rast (podľa výskumov až o pätinu), zhoršuje školský prospech žiakov, pretože nikotín negatívne pôsobí na duševnú činnosť, čo dokázali aj starostlivo vedené výskumy. Čím je fajčiar mladší, tým zhubnejšie a skazonosnejšie následky zanecháva fajčenie na jeho organizme.

U starších náruživých fajčiarov vyvoláva fajčenie chronickú otravu nikotínom, ktorá sa navonok prejavuje psychickými poruchami, nepokojom, neschopnosťou duševne pracovať, úzkosťou, závratmi, strachom z pohybov, precitlivenosťou sluchových a čuchových nervov, poruchami prispôsobivosti a zníženou schopnosťou rozlišovať farby. Zisťuje sa príčinná súvislosť medzi silným fajčením a duševnými chorobami.

Skúma sa súvislosť medzi fajčením ťarchavých žien a následnými potratmi, defektmi novorodených detí a rozličnými psychickými poruchami, ako aj súvis medzi fajčením dojčiacej_ matky a vývinovými poruchami dojčaťa.

Spoločenská oblasť. Spoločensky sa fajčenie zaraďuje medzi neželateľné javy, ktoré nefajčiari bez

mocne tolerujú iba preto, že fajčenie je masovo rozšírené. Fajčiari obťažujú nefajčiarov tým, že ich nútia vdychovať dym, ktorý vypúšťajú, vyvolávajú zápach v miestnostiach. Dymom napáchnu aj šaty, fajčenie vyvoláva zápach z úst, znečisťuje prostredie, zanecháva v rodinách neželateľné a odporne zapáchajúce hŕby popola a prepálené obrusy:

Fajčiari spôsobujú z nedbalosti mnoho požiarov, keď ľahkomyseľne a neuvážene odhadzujú celkom nezahasenú cigaretu. Zo štatistík sa môžeme presvedčiť o obrovských spoločenských škodách, ktoré nemuseli vzniknúť, keby neexistovala fajčiarska vášeň a nedisciplinovanosť. Fajčiari sú nepríjemní spoločníci nefajčiarov. I keď ich nefajčiari z rozličných dôvodov tolerujú, neradi sú v ich spoločnosti a usilujú sa im vyhnúť. Aj v doprave sa už fajčiari oddeľujú a v rámci boja proti fajčiarskej toxikománii sa počet vozňov pre fajčiarov znižuje.

Finančná a materiálna oblasť. Pri silnom fajčení a vysokom počte skonzumovaných cigariet fajčenie stojí mnoho zbytočne vyhodených peňazí; ktoré doslova "idú do vzduchu" bez protihodnoty a ktoré by sa dali na zveľadenie rodiny v inom smere veľmi vhodne použiť a v rodinnom rozpočte veľmi často chýbajú.

Psychologická oblasť. Intenzívne fajčenie vyvoláva návyk, túžbu po droge - nikotíne. Oslabuje vôľu fajčiara, robí ho otrokom vášne a afektov. Mnohí fajčiari potvrdzujú, že nie sú schopní zriecť sa fajčenia, lebo na to nemajú dosť síl. Iní sa chlapia, že sa môžu fajčenia kedykoľvek zrieknuť, ale že na to nemajú dôvod, lebo žijú len raz a chcú si dožičiť, čo sa im žiada. Tým sa pokúšajú zakryť slabosť svojej vôle, neschopnosť rozkázať si a ovládať sa.

Zo spomenutého jasne vyplýva, že fajčenie neprináša fajčiarovi takmer nijaké výhody, zato však omnoho viac nevýhod, a preto proti fajčeniu ako zhubnej toxikománii treba bojovať všetkými prostriedkami, ktorými spoločnosť disponuje.

Aké formy boja proti fajčeniu by boli najvhodnejšie?

Spojiť boj proti fajčeniu s bojom proti alkoholizmu. Všade tam, kde je vybudovaná protialkoholická poradňa, pripojiť alebo spojiť s ňou i protifajčiarsku poradňu, ktorú by mali viesť nefajčiari, dôkladne oboznámení so všetkými negatívnymi javmi súvisiacimi s fajčením.

Poúčať žiakov i dospelých o škodlivosti a následkoch fajčenia. Prednášať o škodlivosti fajčenia a jeho následkoch aj rodičom a zdôrazňovať význam boja proti fajčeniu.

Výskumy ukázali, že ani mladiství, ani starší ľudia nie sú oboznámení so škodlivými následkami fajčenia, niektorí ich zľahčujú a smejú sa z nich. To vyplýva aj z toho, že zhubné následky tejto toxikománie nie sú badateľné ihneď.

Počas vojenskej základnej služby oboznamovať vojakov s následkami a nevýhodami fajčenia a s výhodami, ktoré nefajčiarstvo prináša.

I keď sa týmito opatreniami nepodarí fajčenie zlikvidovať ani celkom vykántriť, jednako by sa malo nimi dosiahnuť, že vzťah k nikotínu sa dostane na vyššiu úroveň, lebo každý fajčiar bude vedieť, kam ho intenzívne fajčenie privedie a čo ho očakáva v budúcnosti v súvislosti s jeho fajčiarskou vášňou.

Najviac nám musí záležať na mladých a mladistvých, lebo najmä mládež v predpubertálnom veku masovo holduje fajčeniu a u nej sa zhubné následky fajčenia prejavujú najmarkantnejšie, preto aj boj proti fajčeniu treba zamerať predovšetkým týmto smerom !