Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa - svojho súrodenca - alebo v prospech dospelej osoby. Prvorodené dieťa začne žiarliť, keď sa mu narodí súrodenec, ktorý strhne na seba všetku pozornosť a starostlivosť rodičov, jedináčik zasa vtedy, keď si jeho dovtedy osamelý rodič, najmä matka, nájde blízku dospelú osobu, ktorej sa - zdanlivo na jeho úkor - venuje. Dieťa sa cíti zanedbávané a opustené.

Časté prípady detskej žiarlivosti sa objavujú u prostredného dieťaťa, ktoré sa cíti odstrčené, lebo sa domnieva, že ho starší súrodenec obmedzuje svojím vekom, vyspelosťou a prevahou, že staršieho uznávajú a neobmedzujú, kým väčšiu starostlivosť, pozornosť a lásku venujú zasa najmladšiemu dieťaťu. Detská žiarlivosť sa prejavuje najmä od troch do piatich rokov. Čím sú deti od seba vekovo vzdialenejšie, tým zriedkavejšie sa prejavy detskej žiarlivosti vyskytujú. Niektoré deti svoju žiarlivosť prejavujú otvoreným nepriateľstvom, ba sú schopné aj telesne ublížiť mladšiemu súrodencovi. Iné žiarlivé deti zasa v úsilí upútať na seba pozornosť rodičov strácajú už nadobudnuté návyky a osvojené detské zručnosti, zrazu sa nevedia samy obliecť, umyť a pod. a žiadajú rodičov, aby im pomáhali. U niektorých žiarlivých detí sa zasa objavia neurotické poruchy a rozličné ťažkosti, ako sú rečové poruchy, nočné pomočovanie, tiky, vzdorovitosť, odvrávanie, nechuť do jedla, prejavy neposlušnosti, nespokojnosť, nápadné cmúľanie prstov, nočné zdesenie, poruchy spánku, agresívnosť, bitkárstvo, zádrapčivosť a žalovanie.

Všetky prejavy detskej žiarlivosti majú kompenzačný charakter, dieťa sa nimi pokúša vynahradiť si to, o čo bolo v skutočnosti alebo len vo svojich predstavách ukrátené a čo by chcelo mať. Dieťa, ktoré je pre svoj vzhľad predmetom posmechu spolužiakov, môže chorobne žiarliť a mať nepriateľský postoj aj voči celému žiackemu kolektívu, z ktorého ho vrstovnici alebo spolužiaci vylučujú a v ktorom ho ponižujú.

Niektoré deti žiarlia na dospelú osobu, na jedného z rodičov, sú zaujaté voči priateľom rodičov, učiteľom alebo kamarátom atď.

Žiarlivosť má mnoho prejavov. Pre citový vývin dieťaťa je horšie, keď svoju žiarlivosť skrýva, tají a uzatvára do seba, ako keď ju dáva najavo agresiou. V takýchto prípadoch sa obyčajne žiarlivosť prejaví spomenutým návratom na nižší stupeň. Detskú žiarlivosť obyčajne podnietia v deťoch sami rodičia, napríklad tým, že jedno dieťa dávajú za príklad druhému. Táto metóda je zlá, neosvedčila sa, lebo dieťa sa cíti ponížené, odstrčené a rodič tým dosahuje opačný výsledok, než chcel.