Ako postupovať, keď u svojho dieťaťa zbadáte prejavy detskej žiarlivosti?

Detskú žiarlivosť treba čím prv likvidovať takým spôsobom, aby sa žiarlivé dieťa vnútorne uspokojilo a prestalo žiarliť. Každý prípad detskej žiarlivosti treba riešiť individuálne, podľa konkrétneho obsahu, veku dieťaťa, okolností, za ktorých sa detská žiarlivosť objavila, a osoby, ktorá ju vyvolala. Keď je dieťa zdravé, telesne nepostihnuté a má normálne intelektové schopnosti, žiarlivosť sa uňho v mnohých prípadoch dá rýchlo a bez následkov zlikvidovať.

Ak je dieťa trvalo postihnuté telesne alebo duševne a svoj nedostatok si uvedomuje, treba postupovať uvážene, u takého dieťaťa je žiarlivosť hlboko zafixovaná, podopretá nenávisťou a závisťou, ťažko sa dá zlikvidovať celkom. V takých prípadoch treba dieťa aspoň psychicky uspokojiť, aby nadobudlo pocit istoty, aby sa jeho sebadôvera posilňovala a aby získalo duševnú rovnováhu a uspokojilo sa s daným stavom. I postihnuté dieťa musí byť presvedčené, že ho rodičia napriek jeho nedostatku majú radi a sú preň oporou.

Každé dieťa treba na príchod mladšieho súrodenca pripraviť. Ak dieťa žiarli na mladšieho súrodenca, odstránenie žiarlivosti je pomerne jednoduché: rodičia dieťaťu vysvetlia, že mladší súrodenec pre svoju bezmocnosť a útlosť potrebuje väčšiu starostlivosť a opateru ako ono, aby nezahynul, práve tak aj viac pozornosti a preukazovania lásky zo strany rodičov. Žiarlivému dieťaťu treba vysvetliť, že keď bolo ono v tom veku, starali sa oň práve s takou láskou a práve tak ho ľúbili ako jeho mladšieho súrodenca teraz. Pritom treba úzkostlivo dbať o to, aby sa žiarlivé dieťa necítilo ukracované, treba mu venovať zvýšenú starostlivosť a zvýšené prejavy lásky a nežnosti, aby sa presvedčilo, že ho rodičia stále rovnako ľúbia.

Keď dieťa v školskom veku žiarli na spolužiaka, treba ho povzbudzovať, prejavovať vieru v jeho schopnosti a usilovať sa, aby dieťa dosahovalo úspech podľa svojich schopností a miery nadania, čím sa jeho sebadôvera začne upevňovať a dieťa začne úspešne súťažiť so spolužiakmi. Ťažšia situácia vznikne, keď sú v jednej rodine deti z rozličných manželstiev a majú iných rodičov, keď niektoré dieťa uprednostňujú na úkor žiarlivého dieťaťa. Aj v takýchto prípadoch treba postupovať podľa zásad spravodlivosti, lebo ukracované dieťa trpí pocitom krivdy a nespravodlivosti, nedostatku rodičovskej lásky, ktorú veľmi potrebuje, aj pocitom nedostatku pozornosti zo strany vychovávateľov, ktorú si podľa svojich predstáv zaslúži.

Detskú žiarlivosť by bolo treba likvidovať čím prv, lebo čím dlhšie trvá stav, ktorý ju vyvolal, tým pevnejšie a na dlhšie sa detská žiarlivosť zafixuje, tým ťažšie sa z nej dieťa dostane. Keď sa žiarlivosť a sklony k nej udržia do mladíckeho alebo dospelého veku, narobí žiarlivej osobe mnoho nepríjemností a vyvolá mnoho konfliktov. Veľmi často a intenzívne sa detská žiarlivosť prejavuje u jedináčikov, ktorí sú citovo príliš upnutí na matku. Keď matka jedináčika prejavuje pozornosť voči iným osobám, jedináčik často začne žiarliť a narobí matke mnoho starostí.